Editoriál

Veronika Toroková, šéfredaktorka

Mala som začiatkom marca možnosť zúčastniť sa jednodňového seminára v Hostětíne na Morave, ktorý bol venovaný jedinej konkrétnej téme – Nové trendy v ekologickom ovocinárstve a dospela som k názoru, že by sme lokálne semináre podobného typu rozhodne nemali podceňovať. Ľudia zo stoličiek nevstávali a nemali záujem opustiť seminár pred jeho koncom. Navyše, diskusiu pretiahli do neskorých popoludňajších hodín, s čím organizátori ani nepočítali. Zásluhu na tom mal predovšetkým RNDr. Oldřich Pultar zo ZD Chelčice, ktorý, ako už zvyčajne, poňal svoju prednášku nezvyčajne a zaujal tiež mňa. Pár poznatkov som sa preto rozhodla včleniť aj do tohto úvodníka.

Pre biologickú ochranu by mala slúžiť užšia definícia, a to, že ide o používanie živých organizmov. Lebo v širšom ponímaní sa tam zapájajú aj ich prírodné metabolity a ešte v rozšírenejšom meradle sú to aj všetky veci, ktoré v prírode síce existujú, ale požiadavky na eko pestovanie nespĺňajú. Príkladom môže byť spinosad, ktorý v prírode síce vznikol, v oblasti Karibiku, ale v našich zemepisných šírkach sa nevyskytuje. Práve preto je tento prírodný produkt veľmi toxický pre niektoré užitočné organizmy, predovšetkým parazitoidov, ktoré sa s týmto toxínom nevedia vysporiadať. Napriek tomu nájdete v ponuke istej americkej firmy prípravok zaradený do eko pestovania vyrobený na jeho základe. Dosť sporné sú tiež feromóny. Bežne odporúčané, ale umelo vyrobené z ropy, ktoré skutočné feromóny napodobňujú, nie sú prirodzené.

O „ekologickosti“ povolených prípravkov či účinných látok sa dá tiež veľmi polemizovať. Firmy vedia svoje výrobky predať na základe dobrého marketingu, ale niekedy aj zavádzajúcich informácií. Preto si treba pozorne všímať údaje na obale samotného prípravku.

Na trhu je stále nedostatok vhodných živých organizmov na ochranu rastlín, ktoré by sa dali nakúpiť. Preto by sa ovocinári mali skôr orientovať na to, aby užitočným organizmom vytvorili prirodzené podmienky, aby sa do ich sadov nasťahovali prirodzení likvidátori škodcov, vyskytujúci sa všade okolo nás. A tiež si uvedomiť, že lokálne ošetrovanie „jedovatejšími“ produktmi je ďaleko ekologickejšie ako plošné ošetrovanie „prírodnými“ produktmi. A nezabudnúť aj na ochranu vehementne ubúdajúcich opeľovačov, ktorými môžu byť aj niektorí škodcovia.

Táto téma ma zaujala o to viac, že sa o nej hovorí čoraz častejšie, a to hlavne v súvislosti s nie zanedbateľnými dotáciami, ktoré môžu eko-ovocinári poberať. Preto si myslím, že by mali byť dostatočne informovaní. My sa touto problematikou budeme podrobnejšie zaoberať v budúcom čísle.