Skrátené články

Systematické členenie rodu Actinidia

Ing. Marián Komžík
Kohaplant, spol. s r.o. Levice

Rod Actinidia zahŕňa množstvo druhov, ktoré našli uplatnenie v úžitkovom i okrasnom záhradníctve. Z celosvetovo najvýraznejšieho hľadiska je najznámejší druh Actinidia deliciosa, ktorého plody patria k základnej ponuke snáď každého supermarketu v moderných častiach sveta. Krajiny ako Nový Zéland, Japonsko, Austrália, Čile, USA či Čína, ale tiež niektoré európske krajiny (Francúzsko, Grécko, Taliansko) sa jeho pestovaniu a šľachteniu venujú na mimoriadnej úrovni a dopestovaná úroda patrí k významným obchodným artiklom obchodovaným v rámci celého sveta. Ide o hexaploidný druh patriaci do skupiny „Stellatae“. Dorastá do dĺžky 5-6 m, výhony sú intenzívne ochlpené vo všetkých vekových štádiách. Listy sú veľké až 25cm, okrúhleho tvaru. Kvitne od začiatku júna, kvety sú veľké až 4 cm, sú najväčšie zo všetkých druhov aktinídií. Plody sú oválne, dosahujú veľkosť 8 cm a hmotnosť 70-140 g. Šupka je hnedá, ochlpená, dužina je typicky zelená. Dozrievajú pomerne neskoro, úrodnosť býva až do 90 kg z kra. Nakoľko rastliny znášajú teploty do -15 oC a vyžadujú 220-240 bezmrazových dní, u nás je ich pestovanie obmedzené na najjužnejšie polohy alebo na pestovanie vo fóliových tuneloch. Existuje množstvo odrôd, u nás sú najrozšírenejšie a najznámejšie odrody Abbott, Bruno, Koryoku, Starella, Jenny a samozrejme najrozšírenejšia odroda sveta – Hayward. Zo samčích rastlín sú najrozšírenejšie odrody Tomuri a Matua. Plody druhu A. deliciosa sa od 60-tych rokoch minulého storočia obchodujú pod obchodným označením „Kiwi“, resp. „Kiwi fruit“...

Integrovaná produkcia – európsky trend v ovocinárstve II.

Ing. Martin Ludvík
Ovocinárska únia ČR

Ovocinárstvo je investične veľmi náročný obor, ktorý potrebuje veľké množstvo sezónnych pracovníkov a tiež čelí množstvu rizík, ako je napríklad veľká rizikovosť poškodenia krupobitím alebo jarným mrazom. Rentabilita pestovania ovocia sa v ostatných rokoch stále častejšie dostáva do červených čísel. Dôsledkom toho je skutočnosť, že za ostatných dvadsať rokov zmizlo z našej krajiny viac než 5 000 ha produkčných ovocných sadov. Preto akákoľvek podpora tohto oboru, teda i podpora integrovanej produkcie, má veľký význam. Význam má tiež v tom, že proces poklesu plôch sadov je o niečo pomalší ako by bol bez týchto prostriedkov. Krajinotvorba daná ovocnými sadmi a ich úloha v krajine je nezastupiteľná, a preto je treba podporiť všetky dostupné nástroje pre zachovanie tohto oboru u nás...

V SADECH NEŽIJÍ JEN ŠKŮDCI! III.
Afidofágní patogenní organismy

RNDr. Oldřich Pultar
ZD Chelčice

Pro patogenní organismy jsou důležité z patologického hlediska a tudíž i z hlediska posuzování jejich účinnosti při využití k biologické regulaci škůdců dvě charakteristiky: infekčnost a virulence. Infekčnost vyjadřuje schopnost napadnout určitý organismus a využít ho jako svého hostitele. Vysoce infekční patogeny tedy napadají (infikují) hostitele rychle a rychle se šíří v populaci. Ani vysoce infekční patogeny však nemusí vůbec hostitele infikovat. Tato charakteristika je totiž ovlivňována přímo mnoha faktory, které vytvářejí tzv. infekční prostředí. Např. houby (entomopatogenní plísně) potřebují k napadení hostitele vysokou vlhkost, téměř všechny patogeny jsou závislí na teplotě a infekční jsou jen v jejím určitém rozpětí atd. I sám hostitel přispívá. Nejvýznamnějším interním faktorem, ovlivňujícím infekční prostředí pro patogeny je imunologická schopnost hostitele na úrovni druhové a z praktického hlediska i na úrovni populací. Např. i vysoce infekční entomopatogenní viry z čeledi Baculoviridae mohou u populací, do kterých je patogen vnášen uměle, postupně ztrácet svoji infekčnost a populace se vůči nim stávají imunní, resp. rezistentní. S infekčností také souvisí rychlost šíření v populacích hostitelů a rozsah jejich napadení. Málo infekční druhy, nebo i vysoce infekční při zhoršeném infekčím prostředí se vyskytují ohniskově a to i dlouhou dobu, nebo jak takový stav nazývají patologové, je jejich výskyt endemický. Naopak vysoce infekční druhy v optimálním infekčním prostředí se šíří lavinovitě, jsou schopny v krátké době infikovat podstatnou část lokálních populací nebo se rozšířit na obrovské ploše areálu hostitele, vyvolávají tzv. epizootie...

Systémy vo vinohradníctve a vinárstve II.

Ing. Gašpar Vanek

Na ochranu proti chorobám sa na základe prognózy a signalizácie môžu používať iba prípravky na báze medi (obmedzenie 6 kg Cu/rok/ha) a síry, prípadne prírodné látky na zvýšenie indukovanej rezistencie viniča, alebo oslabenie patogéna, napr. prírodné oleje, výťažky z rastlín a pod. Odporúčané sú biologické fungicídy, ako Trichomil (spóry z huby Trichoderma harzianum) proti botrytíde či AQ-10 (spóry z hyperparazitickej huby Ampelomyces quisqualis) proti múčnatke. Zakázané je používanie syntetických fungicídov. Pri ochrane proti škodcom sa používajú feromóny, najmä metódou na mätenie samcov, dravý roztoč Typhlodromus pyri proti roztočovitým či bioinsekticídy s Bacillus thuringiensis. V ochrane proti burinám sú povolené fyzikálne metódy. Odporúča sa zatrávnenie ob-riadok, doplniť v podraste leguminózy. Používanie akýchkoľvek herbicídov je zakázané. Významné sú zelené práce - vylamovanie (prebierka letorastov, podlom), regulačné zásahy, vylamovanie zálistkov (presvetľovanie), skracovanie letorastov či redukcia listov sú veľmi dôležité, robia sa 3-5 krát za vegetáciu. Udržujú v optimálnych koreláciách listovú plochu, úrodu i drevo...

Vytvorenie podmienok pre malovýrobcov vín na Slovensku

Ing. Marek Závracký

Podpora slovenského vinohradníctva sa musí chápať aj ako podpora „malovinára“. Štátna veterinárna a potravinová správa minulý rok začala podporovať malých vinárov – malovýrobcov vína. Toto úsilie bolo iniciované samotnými malovýrobcami. Mnohí malí pestovatelia hrozna nevedeli predať hrozno tak, aby si zabezpečili čo i len náklady spojené s vypestovaním hrozna, nie to, že by si vedeli aj z vinohradu privyrobiť, tak začali vyrábať víno s možnosťou zhodnotiť si svoju prácu do finálneho výrobku. Prípadne „malovinári“ chceli svoje víno ako prebytok predať s možnosťou rozširovania výroby. Hlavná myšlienka bola vedieť víno predať zo svojej pivnice bez vážnejšieho byrokratického kolotoča. Hlavne, aby sa odstránili premrštené požiadavky na kontrolu stavebného zabezpečenia a vykonávania nákladných rozborov vín. Legislatívne možnosti v súčasnosti dávajú priestor riešiť ústretovosť pre malovýrobcov hrozna a vína. Pre to, aby bolo možné začať komunikovať s vinohradníkmi a malovýrobcami vína, je potrebné, aby táto skupina malopestovateľov a malovýrobcov bola organizovaná v zaregistrovanom vinohradníckom združení. Táto podmienka je takmer na celom Slovensku splnená. Vinohradnícke spolky na Slovensku v súčasnosti začínajú obnovovať zvyky otvorených pivníc s ponúkaním tradičných špecialít, čo je najlepšia prezentácia malovýrobcov...