Skrátené články

Stĺpovité jablone – perspektíva ovocinárstva alebo iba záhradkársky fenomén?
(II. časť)

Ing. Marián Komžík
Kohaplant, spol. s r.o. Levice

Veľmi perspektívne sa javia najmä české odrody. Dve z nich boli vyšľachtené na pracovisku VŠÚO v Holovousoch – Pidi (v roku 1998) a Kordona (v roku 2000). Pestovateľsky nenáročná odroda KORDONA vznikla ako kríženec odrôd McIntosh Wijcik x Florina. Stromy rastú veľmi slabo a majú tendenciu vytvárať iba jednu rastovú os, ktorá silno a bohato obrastá krátkym plodonosným obrastom. Plody sú široko kužeľovité, strednej veľkosti (135 – 160 g), s karmínovo červeným líčkom pokrývajúcim 60 až 90 % povrchu plodu. Dužina je jemná, šťavnatá, chuť je dobrá, sladká, príjemne aromatická. Výhodou odrody je tiež jej rezistencia proti chrastavitosti, múčnatkou býva napádaná iba málo. Vďaka sklonu k preplodzovaniu vyžaduje prebierku plodov. Odroda PIDI vznikla z kríženia odrôd Britemac x Prima. Stromy rastú mimoriadne slabo a kompaktne. Odroda Pidi sa nezaraďuje medzi striktne stĺpovité odrody, vytvára koruny vzpriameného pyramidálneho tvaru. Pre dosiahnutie sĺpovitého rastu je potrebné sa sústrediť na apikálnu časť osi, ktorá má tendenciu tvoriť niekoľko vertikálnych výhonov. Plody sú pravidelného tvaru, stredne veľké až veľké, bežne však často dosahujú aj nadpriemernú veľkosť. Tenká pevná šupka je z 50 až 80 % prekrytá karmínovou červeňou. Dužina je stredne pevná, jemná, šťavnatá, výbornej sladkej, príjemne aromatickej chuti. Odroda vykazuje vysokú odolnosť voči chrastavitosti a múčnatke, pri nadúrode vyžaduje prebierku plodov...

V sadech nežijí jen škůdci!
(3. část)

RNDr. Oldřich Pultar
ZD Chelčice

V sadech je nejhojněji zastoupená Dichrostigma flavipes (dlouhošíjka žlutonohá, dlhokrčka obyčajná) [26], zejména v třešňových, švestkových a rybízových porostech. Spolu s ní se vyskytuje méně hojná Xanthostigma xanthostigma (d. zlatoplamá) [27], řídčeji na třešních, ale hojněji na jádrovinách. Na švestkách, ale hlavně na jádrovinách, s preferencí hrušní se vyskytují Phaeostigma notata (d. znamenaná, d. poznamenaná = d. lesná) a největší druh P. maior (d. velká). Na jádrovinách s výraznou preferencí hrušní se pak vyskytují teplomilné druhy Subilla confinis (d. vroubená) a naše nejmenší, Venustoraphidia nigricollis (d. černokrká). Ojediněle se v blízkosti lesů na jádrovinách vyskytne i Raphidia ophiopsis (d. hadí), vázaná spíše na lesní společenstva.
Dlouhošíjkami nekončí, naopak začíná část věnovaná nadřádu Neuropteroidea. Jeho význam je takový, že odborníci věnující se tomuto hmyzu tvoří samostatnou „kastu“ entomologů – neuropterologů, seskupenou v „International Association of Neuropterology“.
Z řádu síťokřídlých – sieťokrídlovce (Neuroptera, Planipennia), jsou dvě čeledi potravně silně závislé na mšicích. Známější jsou zlatoočky (Chrysopidae). V sadech žijící druhy mají zelenou a žlutozelenou [30], nebo namodralou [32] barvu, někdy s tmavými skvrnami na hlavě, hrudi a zadečku, nebo s černými žilkami. Druhy přezimující ve stadiu imag mohou na zimu měnit barvu do hněda [31]. Některé druhy se živí výhradně pylem (polinofágové) a sladkými šťávami (nektarem, šťávou sladkých plodů, medovicí), jiné živočišnou potravou (sviluškami, mšicemi, merami). Jsou to noční živočichové, přestože i za dne často bývají aktivní. Charakteristické jsou pro ně velké, duhově zbarvené složené oči. Imaga mají repugnatorické žlázy, vylučující odpuzující, strašlivě odporně páchnoucí látku, kterou se chrání před nepřáteli...

Božské ovocie - Diospyros

Ing. Andrej Danek
Nitra

Ebenovník rajčiakový nemá s paradajkami vôbec nič spoločné. Patrí do rodu Diospyros (označenie je pôvodom z gréčtiny), čo mimochodom znamená niečo ako „ovocie bohov“. Hovorovo sa u nás nazývajú najčastejšie Hurmi Kaki (Kaki znamená údajne v turečtine sladká, milá, najčastejšie vo vzťahu k mladému dievčaťu). Z ovocinárskeho hľadiska majú najväčší význam tri druhy. Diospyros kaki označovaný ako aj východný alebo japonský a z druhov ebenovníka má najväčší, takpovediac celosvetový význam ako intenzívne pestovaná ovocná drevina. Plody sa na najrozšírenejších odrodách tvoria partenokarpicky, podobne ako pri figovníkoch a často neobsahujú semená. Opelenie však často zvyšuje kvalitu plodov. Pochádza z Číny, kde sa rozšíril už v 7. storočí, odtiaľ do Japonska, v 14. storočí sa dostal do Kórey a v sedemnástom až 19. storočí postupne aj do Európy, najmä Talianska a Španielska. Dodnes je však ebenovník najviac pestovaný v Ázii, kde je veľkovýrobnou technológiou pestovaných viac ako 50 odrôd, zatiaľ čo v Európe je až 90 % produkcie zabezpečované jednou odrodou -Tipo. V Izraeli je zasa najrozšírenejšia v rovnakom percente jedna odroda - Triumph...

Únava pôdy vo výsadbách jabloní
Príčiny a následky neviditeľných chorôb a protiopatrenia

Gerhard Baab, Kompetenčné centrum záhradníctvo v DLR Rheinplatz.
Preložil: Ing. Valter Heck,
OÚSR Bratislava

Únava pôdy zapríčiňuje rastové depresie, ktoré napriek optimalizácii všetkých rastových faktorov (zavlažovanie, hnojenie a pod.), nastupujú pri následnej výsadbe toho istého rastlinného druhu. Dostavuje sa pri všetkých druhoch rodu Rosaceae, to znamená takmer pri všetkých základných ovocných druhoch, ale tiež pri viniči. Zvlášť sú postihnuté jablone a čerešne, pričom výsadba jabloní po čerešniach, alebo čerešní po jabloniach je menej problematická. Táto následná výsadba rovnakého druhu je špecifickým fenoménom a na postihnutých plochách je perzistentná. Už pri jednorazovej výsadbe s jednoročným výsadbovým materiálom potrvá viac ako 50 rokov, kým príde k únave pôdy. Typické je, že zaplavené územia sú menej postihnuté a stromy, ktoré sa presadia z unavenej do čerstvej pôdy, rastú ďalej bez symptómov...

Nové slovenské a zahraničné odrody viniča v Štátnych odrodových skúškach
6. časť, pokračovanie: Nová stolová bezsemenná odroda: Rhea

Dorota Pospíšilová, Daniel Sekera, Rastislav Šimora

RHEA – (pôvodný názov JUPITER)
Šľachtiteľské označenie je CRCHIB 21/8
Je krížencom odrôd Ceaus roz x Chibrid bezsemen V-6. Rodičovské odrody pre kríženie vybrala D. Pospíšilová v roku 1969 zo svetovej zbierky odrôd v Bratislave na VÚVV. Zo 42 hybridných semien vyrástlo 17 semenáčov, z ktorých sme 15 vysadili do škôlky semenáčov. Z nich sme po vstupe do plodnosti vyselektovali 2 typy: č. 21/8 (Rhea) a 21/11 (Alba). Alba nie je bezsemenná a navyše má gynoidný kvet a potrebuje preto odrodu - opeľovača.
Materskou odrodou bol Ceaus roz, ktorý sme opísali pri odrode Picurka. Vzhľadom na neklíčivý peľ odrôd s gynoidným kvetom, akou je aj Ceaus roz, sme na nekastrované kvetenstvá naniesli peľ otcovskej odrody bulharského pôvodu Chibrid bezsemen V-6. Táto bola vyšľachtená v Plevene z kríženia Italia x Kišmiš belyj ovalnyj. Je to veľmi pekná bezsemenná veľkoplodá odroda, pre našu klímu však veľmi neskorá . Iba zriedkavo poskytla harmonický obsah cukrov v plodoch...

Mikrooxidace a rozvoj negativních mikroorganismů ve vztahu ke kvalitě červených vín (2. část)

doc. Ing. Pavel Pavloušek, Ph.D.,
Ústav vinohradnictví a vinařství, Zahradnická fakulta v Lednici, Mendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně

Kvasinky se mohou vyskytovat už na hroznech ve vinici. Pro tvorbu těkavých fenolů je důležitý obsah jejich prekurzorů – hydroxyskořicových kyselin v hroznech. Tento obsah může být ovlivněný odrůdou, průběhem klimatických podmínek a managementem zelených prací, zejména osluněním hroznů.
K velmi výraznému rozvoji může docházet především v dřevěných sudech. Obtížná sanitace sudů je prvním aspektem, který podporuje jejich rozvoj. Díky pórovitosti sudů může pronikat víno hluboko do dřeva (až do hloubky 8 mm). Současně s vínem se do těchto mikropórů dostává i mikroflora vína.
Rozvoji kvasinek Brettanomyces/Dekkera je třeba předcházet vynikajícími hygienickými podmínkami ve vinařském provozu a důkladnou sanitací všech zařízení a nádob.
Jako preventivní opatření proti rozvoji kvasinek Brettanomyces je třeba využít antimikrobiálního působení oxidu siřičitého. Vliv na rozvoj kvasinek má především molekulární forma SO2, jejíž působení je závislé na pH vína...

Význam, princípy účinkov a spôsoby sírenia muštu a vína (I. časť)

prof. Ing. Štefan Poláček, CSc., PhDr. Miroslav Poláček
SPU Nitra

Sírenie je ošetrenie hroznového (príp. ovocného) muštu alebo vína oxidom siričitým (SO2). Ten sa vo vinárstve používa od nepamäti (už Rimania používali SO2 na sírenie nádob na víno). Aj v súčasnosti je sírenie vína základnou, veľmi dôležitou operáciou vo vinárstve, ktorá zabezpečuje jeho fyzikálno-chemickú a mikrobiologickú stabilitu. Oxid siričitý je vinárskym zákonom povolený stabilizačný, antiseptický, antioxidačný a antienzymatický prostriedok vína. Dodnes sa nenašiel iný vhodný prostriedok, ktorý by rovnocenne nahradil účinok SO2 vo víne, a preto sa používa vo všetkých vinárskych krajinách, v celom technologickom procese výroby vína, od spracovania hrozna až po fľašovanie vína...