Vydarená cesta okolo Bodamského jazera plná inovatívnych inšpirácií

Ing. Marián Komžík,
Kohaplant, spol. s r.o. Levice

Nemecká časť Bodamského jazera patrí medzi najvýraznejšie a najvýznamnejšie ovocinárske oblasti Európy. Popri 1 000 ha viniča sa tu na ploche vyše 7 000 ha pestuje ovocie, čo je prakticky plocha takmer rovnako veľká ako všetky ovocné sady Slovenska. Väčšina výsadieb patrí jabloniam, čerešne tu zaberajú plochu 350 ha.

Už prechod cez túto oblasť musí byť pre každého ovocinára zaujímavým zážitkom. Toto rozsiahle územie so špecifickou klímou, ktorú vytvára Bodamské jazero (tretie najväčšie jazero v Európe) v súčinnosti s blízkymi Alpami, je ideálne pre pestovanie ovocia. Takmer na každom kroku vidieť desiatky a desiatky prevažne menších sadov, v ktorých dominujú hlavne jablone, čerešne a slivky. Okoloidúci ovocinár hneď na prvý pohľad postrehne drobné rozdiely oproti ovocinárskej výrobe ako ju poznáme my. Vďaka vysokej úrovni zrážok vo väčšine sadov absentuje závlaha, na druhej strane si tu však nie je možné predstaviť pestovanie ovocia bez ochranných sietí. Krupobitie je tu každoročne samozrejmosťou, preto ich absenciu málokto riskne. Paradoxný bol pre mňa pohľad na sady jabloní. Dlhodobo je u nás tendencia zakladať sady s vysokými vedeniami, s intenzívnou úrovňou agrotechniky a pomerne rýchlou obmenou prispôsobivou aktuálnym trhovým trendom. Tu väčšina sadov prezentovala pravý opak. Výška radov sa udržuje na úrovni, ktorou zabezpečuje pestovateľovi možnosť vykonávania 100 % operácií zo zeme. Keď si predstavíme logicky úmerné zníženie úrod, príde mi to ako prehnaný luxus. Rovnako šokujúci bol statický stav porastu. Veľa sadov disponuje opornými drôtenkami, ktoré sú očividne veľmi plytko osadené, vďaka čomu sú rady naklonené v smere prevládajúcich vetrov. Ťažko určiť či to bol zámer, osobne som presvedčený, že nie, nakoľko nič logické na zdôvodnenie opodstatnenosti mi nenapadá. Najviac ma však zaskočil vek niektorých výsadieb štíhlych vretien. Ťažko je tipnúť si ho, ale sú doslova tak silno prestarnuté, že podľa všeobecne uznávanej cyklickej schémy obmeny tam už mala byť tretia výsadba. Nie je to z mojej strany kritika, to v žiadnom prípade. Skôr pravý opak – pestovateľ sady vybudoval, zainvestoval do nich a stará sa o ne. A to, že majú trebárs 30 rokov pre neho absolútne nič neznamená pokiaľ stále rodia, pestovanie je rentabilné a ekonomika mu vychádza. Jednoduchý a jasný cieľ – keď už raz sady stoja, treba z nich vyťažiť čo najviac.

Prvým bodom nášho programu bolo mesto Friedrichshafen, kde sa konala lokálna ovocinárska výstava Fruchtwelt Bodensee 2010. Slovo lokálna znie síce trocha plytko, ale v nemeckom ponímaní ovocinárstva naberá iné rozmery. Keď si človek uvedomí, že len v oblasti Bodamského jazera hospodári niekoľkonásobne viac ovocinárov ako na celom Slovensku, tak ho neprekvapia tisíce návštevníkov a tiež skutočnosť, že táto výstava zabrala kompletne dva veľké výstavné pavilóny. Na tejto ploche sa zišli všetky firmy, ktoré ovocinárom dokážu niečo ponúknuť a prezentovali tu svoje výrobky či služby. Popri množstve firiem ponúkajúcich ovocinársku mechanizáciu, hnojivá či prostriedky chemickej ochrany nás zaujali hlavne firmy disponujúce licenciami či sublicenciami najnovších odrôd. Celkovo bolo na výstave predstavených niekoľko desiatok odrôd, prevažne jabloní, ktoré majú tendenciu zamiešať karty v európskom ovocinárstve a s pomocou kvalitne cieleného marketingu zaujať popredné miesta v moderných výsadbách. Medzi množstvom odrôd zaujala ochutnávka českých odrôd Sirius a Orion, ktoré sa napriek svojmu mladému veku už stihli etablovať vo výsadbách západnej Európy a severnej Ameriky. Neboli to však jediné české odrody na tejto výstave – holandská firma Fleuren pre zmenu ponúkala stĺpovité odrody Goldlane a Moonlight, na ktoré má odkúpenú licenciu pre celú EÚ.

Zaujímavé možnosti ponúkali tiež firmy venujúce sa prekrývaniu sadov. Väčšina firiem ponúkala najmä rôzne modifikácie ochranných sietí, rozdiely medzi nimi boli zväčša iba v technických detailoch, používaných materiáloch a cenách. Nás zaujala najmä technológia firmy VOEN, na ktorej pozvanie sme sa tam vlastne ocitli. Unikátny systém krycích fólií vyvinul jej majiteľ Reinhard Vöhringer pre vlastné potreby, keď riešil vo svojom sade problém praskania plodov čerešní. Systém si uňho všimli iní pestovatelia a za krátku dobu mal objednávky na stole. Dnes sa tento systém využíva prakticky po celom svete, ročne firma zastrešuje približne 100 hektárov sadov.

Zaujímavou, u nás nepoznanou, bola pre nás skutočnosť, že silné zastúpenie na výstave mali domáce pálenice. Nemecké zákony povoľujú ovocinárom spracovať a zodbytovať si úrodu aj takouto formou, preto je výroba domácich destilátov bežnou praxou u väčšiny ovocinárov. Je nutné povedať, že vďaka tomu je široko rozvinutý aj trh s destilačnými aparatúrami, ako aj komoditami s nimi súvisiacimi. Návštevníci si na výstave mohli nielen prezrieť, ale priamo aj zakúpiť aparatúry najrôznejších značiek a parametrov, výber bol skutočne široký. Je smutné, že v 21. storočí, vyše 20 rokov po zmene režimu, si slovenský ovocinár nemôže zodbytovať takouto cestou časť úrody, ktorú z akéhokoľvek dôvodu (nízka cena, poškodenie plodov, prezretie ovocia...) nevie predať.

Nasledoval presun do hotela Haus Hubert v Bergu, odkiaľ nás autobusom previezli do vinársko-agroturistického komplexu Weingut Röhrenbach sídliaceho v meste Immenstadt, kde sa konala prvá časť večerného spoločenského večera. Tu nás prípitkom privítal osobne majiteľ firmy VOEN pán Reinhard Vöhringer a v krátkosti nám predstavil svojich spolupracovníkov. Nasledovala prehliadka vínnych pivníc a degustácia vína, ktorú viedol majiteľ zariadenia pán Röhrenbach. Po večeri sa rozbehla voľná zábava, ktorá pokračovala svojou druhou časťou po návrate do hotela Haus Hubert. Akcie, ktorú reprezentovali svojou účasťou aj dve slovenské firmy, sa zúčastnila úzka skupina 33 ľudí z 10 štátov Európy, o množstvo zaujímavých tém teda nebolo núdza. Každá krajina má v ovocinárskej výrobe svoje vlastné špecifiká, preto bola pre každého zúčastneného silným prínosom priama výmena skúseností s ostatnými zúčastnenými a nadviazanie nových kontaktov.

Druhý deň pokračoval náš program návštevou výskumného ústavu ovocinárskeho (Kompetenzzentrum Obstbau Bodensee) sídliaceho v meste Bavendorf neďaleko Ravensburgu. Ústav sa zaoberá prakticky všetkým druhmi veľkého ovocia, my sme sa však zamerali výhradne na čerešne. Prvou časťou našej exkurzie bola prehliadka pokusov priamo v poraste, sprevádzal nás ňou pán Zoth. Mali sme možnosť vidieť a porovnať niekoľko pestovateľských tvarov, ktorých spoločným ukazovateľom bolo pestovanie na vysokých vedeniach s plachtovým prekrytím. To bolo v čase našej návštevy zložené, nasadzuje sa na začiatku vegetácie a dole z vedenia sa skladá po zbere plodov. Vo výsadbe boli rôzne odrody na rôznych podpníkoch, dôležitým bodom však boli rozdielne prístupy k rezu. Násada kvetných pukov bola jasným ukazovateľom toho, ktorý rez sa v danej kombinácii podpník-odroda-tvar osvedčuje najviac. Druhú časť exkurzie tvorila veľmi kvalitná prednáška Dr. Josefa Streifa, ktorá sa venovala problematike pozberového spracovania čerešní, ich uskladnenia a prepravy k zákazníkovi. V prednáške Dr. Streif veľmi podrobne rozobral mimo iného u nás pomerne neznámy systém MAP a všetky jeho varianty. Prednáška zožala u prítomných veľký úspech, u všetkých som sa stretol iba s pozitívnymi ohlasmi.

Záver našej cesty patril návšteve sídla firmy VOEN v Aichachu neďaleko Bergu, kde sme mali možnosť prezrieť si ovocné sady jabloní a čerešní pána Vöhringera. Následne obed, rozlúčka a presun domov. Celkovo vydarená cesta plná inovatívnych inšpirácií, zaujímavých ľudí, poznatkov a kontaktov.