Vplyv klimatickej zmeny na naše ovocné dreviny

Ing. Ján Mezey, PhD.
Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva, FZKI-SPU Nitra

Súčasná, relatívne často diskutovaná a prezentovaná téma v médiách ohľadom globálneho otepľovania a klimatickej zmeny veľmi úzko súvisí aj s našimi ovocnými drevinami. Existuje veľa štúdií, vedeckých prác a odborných konferencií venujúcich sa tejto problematike. Podobne je tomu tak aj na našom pracovisku, Katedre ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva, FZKI-SPU v Nitre, kde už niekoľko rokov skúmame zmeny klimatických charakteristík a ich vplyv na ovocné dreviny. Prinášame vám niekoľko zaujímavých poznatkov z nášho výskumu.

Skleníkový efekt a zmeny teplôt
V súčasnosti sú najlepšie preskúmané dôsledky rastu skleníkového efektu atmosféry na rast priemerov teploty vzduchu na celej Zemi (globálne otepľovanie). V závislosti od toho, ako sa bude ľudstvo správať v budúcich 100 rokoch pri emisii skleníkových plynov do ovzdušia, sa priemerná ročná teplota postupne zvýši oproti priemerom z obdobia 1971 - 2000 o 2,0 až 4,0 °C. To znamená, že sa u nás postupne premiestnia teplotné pomery z Podunajskej nížiny pravdepodobne niekde do priestoru od Banskej Bystrice po Oravu. Ani pri teplote vzduchu nie je však možné vylúčiť výnimočný scenár klimatickej zmeny, ktorý predpokladá zmenu Golfského prúdu tak, že sa v severozápadnej Európe pomerne náhle ochladí o niekoľko °C. Výraznejší nárast teploty, sa podľa všetkých scenárov klimatickej zmeny predpokladá v zimných mesiacoch, v lete by mal byť nárast teploty menej výrazný.

Zmeny zrážok
Okrem rastu mesačných priemerov teploty vzduchu o 2 - 4 °C scenáre predpokladajú do horizontu roka 2075 aj rast priemerov vlhkosti vzduchu o 13 – 23 %. Pri vyššej vlhkosti vzduchu sa môžu denné úhrny zrážok zvýšiť aj o ďalších 20 %, prípadne aj viac, ak ide o búrkové lejaky. Ani jeden z klimatických scenárov totiž nevylučuje, že aj v budúcnosti sa budú v lete vyskytovať v strednej Európe brázdy nízkeho tlaku vzduchu, alebo samostatné cyklóny, ktoré sú nevyhnutné na vznik niekoľkodenných intenzívnych prívalových dažďov s povodňovými dôsledkami. Takmer všetky scenáre predpokladajú u nás v lete pokles mesačných úhrnov zrážok v lete až o 16 %. Dá sa teda predpokladať, že rast teploty vzduchu jednak zvýši riziko sucha, no zvýši sa aj riziko vysokých jednorazových úhrnov zrážok (krátkodobé úhrny zrážok trvajúce od niekoľkých minút do niekoľkých dní). Atmosférické prúdenie môže zaznamenať aj dočasné výkyvy, čoho dôsledkom môžu byť dlhšie vlhké alebo suché obdobia na tých istých miestach.

Zmeny v prezimovaní
Ďalšie významné predpokladané zmeny sa budú týkať podmienok prezimovania, ktoré ovplyvňujú hlavne extrémne minimálne teploty, výška a trvanie snehovej prikrývky a hĺbka premŕzania pôdy. Všeobecne možno predpokladať v budúcnosti zhoršovanie podmienok prezimovania vplyvom absencie snehovej prikrývky. Nezanedbateľný význam majú aj predpokladané zmeny fyzikálnych a chemických vlastností pôdy, hlavne otepľovanie a vysušovanie. Vyššie teploty urýchlia rozklad organickej hmoty a tiež pravdepodobne podnietia rast koreňovej hmoty. V suchých oblastiach SR, predovšetkým na piesočnatých pôdach Záhoria, bude výrazne zvýšená veterná erózia a opačne, vo vyšších polohách a horských oblastiach Slovenska sa budú vplyvom zvýšenej búrkovej činnosti v letných mesiacoch vytvárať priaznivé podmienky pre vodnú eróziu.

Zmeny vo výskyte chorôb, škodcov
Pri vyšších teplotách v budúcnosti sa predpokladajú aj zmeny vo výskyte chorôb, škodcov a burín, konkrétne napríklad vyšší výskyt hniloby jadrovín spôsobené hubou Monilia fructigena, múčnatky viniča, múčnatky jabloňovej a vyšší výskyt vírusových ochorení. Pre výskyt škodcov majú význam aj tepelne extrémne zimy. Nízke zimné teploty znižujú napr. výskyt vrtivky čerešňovej, ale aj iných škodcov. Vysoká vzdušná a pôdna vlhkosť môže opačne podporovať výskyt vošiek, čo môže spôsobiť ešte výraznejšie rozšírenie šarky sliviek. Vplyv zvyšujúcej sa teploty bude mať výrazný vplyv aj na počet generácií obaľovača jablčného, kedy v južných okresoch predpokladáme výskyt až troch generácií najvýznamnejšieho škodcu jabloní.

Zmeny fenologických fáz
Všetky spomínané klimatické charakteristiky výrazne ovplyvnia a podľa našich pozorovaní už aj ovplyvňujú zmeny v začiatku, dĺžke a priebehu fenologických fáz. Pri porovnaní priemerných nástupov fenologických fáz „začiatok kvitnutia“ pri jabloniach, je zrejmý posun o 12-16 dní. To znamená, že stromy jabloní kvitnú v priemere v súčasnosti o 15 dní skôr, ako počas rokov 1961-1990. Podobný trend je evidentný aj pri fenologickej fáze „začiatok dozrievania“, keď sme zistili, že odrody jabloní dozrievajú v súčasnosti v priemere o 24-29 dní skôr, ako odrody jabloní v rokoch 1961-1990.
Za predpokladu znižovania úhrnov zrážok, prípadne zvyšovania teploty bez zmeny zrážok, budú v intenzívnych sadoch nevyhnutné doplnkové závlahy vo väčšej miere, ako je tomu teraz. Nižší úhrn zrážok v zimných mesiacoch nezabezpečí dostatok zimnej vlahy, čo bude takisto mať za následok zvýšenú potrebu doplnkovej závlahy.
Takisto sa predpokladá, že celkové globálne otepľovanie a zmena klimatických charakteristík neovplyvní len nástup a trvanie fenologických fáz, ale aj ich priebeh. Ak sa bude znižovať riziko neskorých jarných mrazov, mrazivé dni a noci sa nebudú prekrývať s termínmi kvitnutia ovocných drevín. So skorším nástupom teplôt bude aj skorší nástup infekčného tlaku, najmä chrastavitosti a múčnatky, čo bude mať za následok skorší termín postrekov proti týmto chorobám. Zo znížením, resp. stagnáciou úhrnu zrážok v kombinácii so zvyšujúcou sa teplotou počas vegetácie budú podmienky pre výskyt chrastavitosti menej priaznivé (chrastavitosť vyžaduje síce teplé, ale vlhké počasie na svoje rozširovanie). Keďže sa bude zvyšovať priemerná ročná teplota, ako aj priemerné mesačné teploty počas zimných mesiacov, je možné, že bude väčší infekčný tlak niektorých škodcov a chorôb (nízke mrazy nezapríčinia dostatočnú likvidáciu škodcov).
V dôsledku týchto záverov existujú predpoklady, že pestovanie odrôd, ktoré boli doteraz rajonizované do najteplejších oblastí, bude možné pestovať aj vo vyšších polohách, čo prispeje k rozšíreniu výsadbových plôch.