Hlavní škodcovia viniča hroznorodého v jarnom období

Ing. František Tóth, PhD.

Na viniči bývajú bežne rozšírené roztoče. Keď sa však premnožia, spôsobujú vážne poškodenie napadnutých krov, ktoré nazývame akarinóza a erinóza. V záhradkách sa vyskytujú väčšinou len na niekoľkých oslabených kroch.

Kučeravosť (akarinózu) a plstnatosť (erinózu) listov viniča vyvolávajú drobné, voľným okom neviditeľné roztoče z čeľade vlnovníkovitých (Eriophyidae).

Plstnatosť vyvoláva vlnovník viničový (Eriophyes vitis), ktorý cicia na spodnej strane listov. Podráždené pokožkové pletivá reagujú tvorbou obrovských buniek, ktoré vyzerajú ako chĺpky. Biele plstnaté povlaky zvyčajne belavej farby sa do určitej miery podobajú na hubové povlaky, ktoré vytvára peronospóra na spodnej strane listov viniča. Kým pri peronospóre sa na vrchnej strane týchto škvŕn nachádzajú olejové a neskôr hnedé škvrny, pri plstnatosti sa napadnuté miesta na vrchnej strane zduria a vznikajú niekoľko milimetrov veľké hrbolčeky.

Hálkovec viničový (Calepitrimerus vitis) je pôvodcom kučeravosti listov. O prítomnosti škodcu svedčia drobné vpichy - miesta cicania škodcu, ktoré ľahko zistíme, ak listy pozorujeme v proti svetlu. Ešte nápadnejšie sú však napadnuté kry v poraste, pretože v porovnaní so zdravými rastlinami mávajú silno zakrpatené výhonky a výrazne skučeravené listy (odtiaľ pomenovanie poškodenia). Ak sa toto ochorenie objavuje vo vinici po niekoľko rokov pravidelne, môže sa stať, že oslabené rastliny počas tuhej zimy zamrznú a následne aj uhynú.

Roztočec ovocný (Panonychus ulmi) je polyfágny škodca. Škodlivé výskyty na viniči sú skôr výnimočné. Samičky roztočca ovocného sú oválne, 0,5 – 0,6 mm dlhé. Larvy sú menšie a menej výrazne sfarbené. Prezimujú zimné vajíčka, ktoré kladú samičky od začiatku septembra do okolia bazálnych očiek viničia, k päte viničia alebo prasklín borky priľahlého dvojročného dreva. Zimné vajíčka sú 0,1 – 0,12 mm veľké, cibuľovité, sýtočervené. Zo zimných vajíčok sa koncom apríla liahnu larvy, ktoré osídľujú a poškodzujú mladé letorasty. V priebehu vegetácie sajú roztočce predovšetkým na spodnej strane listov. Roztočec ovocný má 3 – 4 generácie, nespriada pavučinky. Šíri sa predovšetkým za teplého a suchšieho počasia. Základom ochrany je podpora prirodzených antagonistov škodcu. Ak sa podarí navodiť a udržať rovnovážny stav medzi škodcom a jeho prirodzenými nepriateľmi, škodlivé výskyty sa neobjavujú a nie je potrebné ich ošetrovať. V systéme ochrany by mala byť uprednostnená introdukcia dravého roztoča Typhlodromus pyri.

Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) je široko polyfágny škodca, ktorý napáda mnoho druhov bylín a drevín. Roztočec chmeľový je 0,5 mm dlhý, je sfarbený dozelena, žlta, príležitostne aj inak. Typické sú 2 tmavé škvrny po bokoch tela. Spriada pavučinky. Prezimujú oranžovo sfarbené samičky na opadaných listoch a v iných úkrytoch. Na jar osídľujú bylinný podrast a začína sa rozvoj populácie. Na vinič zvyčajne prechádzajú po likvidácii burinového podrastu viníc alebo z okolitých plôch porastených vegetáciou. Roztočec chmeľový má v priebehu vegetácie niekoľko generácií. Šíri sa predovšetkým v teplom a suchom počasí. Pri teplote 25 – 30 °C trvá vývoj jednej generácie 10 – 14 dní. Ošetruje sa pri výskyte 4 – 5 pohyblivých jedincov v priemere na 1 list.

Základom ochrany proti roztočom je podpora prirodzených antagonistov škodcov. Ak sa podarí navodiť a udržať rovnovážny stav medzi škodcom a jeho prirodzenými nepriateľmi, škodlivé výskyty sa neobjavujú alebo len slabo a nie je potrebné ošetrovať. V systéme ochrany by mala byť uprednostnená introdukcia dravého roztoča Typhlodromus pyri.