
Štítnička nebezpečná v jabloňových sadoch je na vzostupe
Ekologické ovocinárstvo a integrovaná produkcia vo Veľkej Británii
Pátranie po najlepších
V sadech nežijí jen škůdci!
Pleseň viničová – prekvapí aj v tomto roku?
Vplyv pôdy na charakter vína
Ing. Viera Baričičová, PhD.
Porast ananásu - odroda MD2
Záhradníctvo v Afrike – znie to trochu zvláštne, najmä pre nás. Ale aká je skutočnosť? V ostatných rokoch sa stále častejšie dostávajú na náš trh ovocie a zelenina pôvodom z rôznych krajín Afriky. Najznámejšie sú produkty z Juhoafrickej republiky, ktorá je bez pochýb lídrom kontinentu, nielen čo sa týka záhradníctva. Poďme trochu cestovať po čiernom kontinente a pozrime sa bližšie na dve úplne rozdielne krajiny...
Keňa – Švajčiarsko Afriky
Keňa sa stala členom Schémy OECD pre uplatňovanie medzinárodných noriem kvality pre ovocie a zeleninu v roku 2009 a ako nový člen bola pre nás ostatných veľkou neznámou. Hoci bola už treťou africkou krajinou, ktorá sa zapojila do medzinárodnej práce v oblasti kvality záhradníckych produktov, podrobné informácie o produkcii stále chýbali. Keňa mala stanovený časový limit 3 rokov na vybudovanie funkčného systému pre kontrolu obchodnej kvality. Počas uplynulých 2 rokov sa okrem fytosanitárnej kontroly zaviedla aj kontrola kvality v exportných centrách. Slovensko prispelo v rámci rozvojovej pomoci v rokoch 2009 a 2010 k zlepšeniu vedomostí kolegov v Keni, podieľalo sa na organizácii dvoch seminárov, ktoré boli určené nielen pre inšpektorov, ale aj pre odbornú verejnosť. Už prvé stretnutie nás presvedčilo o mimoriadnom záujme ľudí o nové poznatky. V porovnaní s európskymi krajinami sú Afričania oveľa srdečnejší, tešia sa z nových informácií a okamžite sa snažia ich aj v praxi zužitkovať.
Keňa tvrdo pracuje na rozvoji záhradníctva, úspešne konkuruje kvetinárskej veľmoci Holandsku, predovšetkým produkciou ruží. Štát podporuje pestovanie ovocia, zeleniny a kvetín najmä cez organizáciu HCDA (Horticultural Crops Development Authority), ktorá je štátnou korporáciou, založenou zo zákona. Jej úlohou je regulovať záhradnícky sektor, poskytuje odborný poradenský a marketingový servis pre pestovateľov. Dôležitým faktorom pre krajinu je podpora komerčne orientovanej produkcie a posilňovanie sociálno – ekonomického rozvoja. Väčšina pestovateľov produkuje ovocie a zeleninu vo veľmi jednoduchých podmienkach, sú to skôr malé rodinné hospodárstva. Často chýbajú základné výdobytky civilizácie, ktoré nám pripadajú bežné, napríklad pitná voda. Cesty nie sú spevnené, takže je vždy veľkým dobrodružstvom cestovať z jednej farmy na druhú. Napriek tomu sa farmári snažia – združujú sa do rôznych foriem „družstiev“, najmä kvôli zabezpečeniu odbytu svojej produkcie. Postupne budujú skladovacie priestory, vyhľadávajú nové perspektívne odrody, snažia sa o čo najlepšiu kvalitu. Pri návšteve pestovateľov avokáda počas seminára v marci 2011 sa odborníci z Izraela dostali do vášnivej debaty o možnostiach zlepšenia zdravotného stavu porastov pravidelným rezom a zvýšením svetelnosti sadov.
Plantáž Volta River Estates
Ghana – tajomná neznáma
Odlišná situácia je v iných častiach Afriky, kde je produkcia ovocia sústredená najmä v malých vidieckych usadlostiach bez potrebnej infraštruktúry. Jednou z krajín, ktoré majú na tomto kontinente veľký záhradnícky potenciál, je nepochybne Ghana. Na rozdiel od Kene sa v tejto krajine vláda priamo nepodieľa na podpore pestovania záhradníckych produktov. Napriek snahe viacerých medzinárodných organizácií sa zatiaľ nevytvorila funkčná štruktúra kontroly kvality ovocia a zeleniny, fytosanitárna kontrola sa vykonáva v primitívnych podmienkach, nie sú vytvorené podmienky na balenie a skladovanie produkcie, avšak prvé náznaky pokroku sa objavili v privátnej sfére. Poľnohospodárstvo tvorí v Ghane 35 % HDP a zamestnáva až 55 % obyvateľstva, predovšetkým malých pestovateľov. Keďže nezamestnanosť sa v krajine sa pohybuje nad 20 %, akákoľvek práca je vítaná. Mnohí Ghančania sa vrátili zo zahraničia, aby pomohli svojej krajine v rozvoji, zakladajú nové poľnohospodárske podniky a prispievajú tak k podpore domáceho zaostalého obyvateľstva, ktoré je až na 48 % negramotné. Krásnym príkladom takejto podpory je manželský pár, ktorý sa vrátil po rokoch života v USA a investoval do farmy na pestovanie papáje. Súčasťou ich vlastného programu sociálneho rozvoja je aj škola, v ktorej sa dospelí zamestnanci učia čítať a písať. Majiteľka farmy Love Carrová mi povedala, že najväčším ohodnotením pre ňu boli slová staršej pracovníčky farmy, ktorá jej s hrdosťou porozprávala o tom, že sa už vie v kostole sama podpísať a že vďačí za to práve pani Carrovej.
Fair trade – ideálne riešenie
Rovníková Afrika je predurčená najmä na pestovanie banánov, ananásu a papáje. Najúspešnejším pestovateľom banánov v Ghane je spoločnosť Volta River Estates, ktorá bola založená v roku 1988, v rokoch 1990 až 1996 bola viackrát na pokraji bankrotu, avšak od roku 1996 za podpory holandskej mimovládnej organizácie Solidaridad sa spoločnosť úspešne postavila na nohy a začala pestovať banány v systéme Fair Trade. Tento systém je založený na dvoch základných normách - sociálnej a environmentálnej. Normy sú vypracované na základe dohody medzi Fondom Maxa Havelaara, manažmentom fariem a pracovníkmi tak, aby sa zlepšovalo postavenie pracovníkov, dostatočne sa chránilo životné prostredie a podporovali sa rozvojové sociálne projekty. Myšlienka Fair Trade sa rýchlo rozšírila v rozvojových krajinách a pomáha zlepšovať životné podmienky v najchudobnejších častiach sveta. Spoločnosť Volta River Estates v súčasnosti pestuje banány na piatich farmách pozdĺž pobrežia rieky Volta. Exportuje 85 % svojej produkcie do Európy. Od roku 2001 sa orientujú na ekologickú produkciu, takže po období konverzie boli v roku 2005 schválené tri prevádzky z piatich ako pestovatelia ekologických banánov - Fair Trade Organic. Manažment spoločnosti kladie veľký dôraz na dodržiavanie správnych pestovateľských postupov, kvalitu banánov a dôslednú ochranu životného prostredia. Ako sa vyjadril jeden z vedúcich pracovníkov spoločnosti, ktorý má mamu z Ghany a otca Holanďana, takže rozumie problémom v komunikácii medzi domácim obyvateľstvom a bielymi prišelcami z iných svetadielov – Ghana je ideálna krajina na ekologické poľnohospodárstvo. Jednotlivé farmy sú od seba dosť vzdialené, takže riziko prenosu ochorení je nízke, nie je teda potrebné takmer žiadne chemické ošetrenie.
Ananás je ďalším druhom ovocia, ktoré je vyhľadávané na európskom trhu. Spoločnosť Bomarts Farms je jedným z najúspešnejších pestovateľov a exportérov ghanského ananásu do celého sveta. Funguje od roku 1985, vznikla ako malá farma, ktorá postupne rástla a s exportom čerstvého ovocia začala v roku 1998. Majiteľmi spoločnosti sú na 85 % domáci podnikatelia a 15 % spoločnosti patrí švajčiarskemu partnerovi. V závislosti od ročného obdobia zamestnáva firma od 500 do 650 pracovníkov, čo je v Ghane ojedinelý jav. Ananás pestujú na ploche 700 ha, súčasťou farmy je aj vlastná predpestovateľská škôlka a chladené skladovacie priestory. Okrem ananásu pestujú mango na ploche 380 ha a na obidve plodiny sú certifikovaní v systéme Fair Trade od roku 2002. Hlavná zberová sezóna ananásu je v období od marca do júna, zber je však možný počas celého roka. Zber manga je sústredený do mesiacov máj až august. Systém integrovaného manažmentu pestovania umožňuje minimalizáciu použitia chemických ochranných prostriedkov. Napriek tomu, že Európska únia je tradičným trhom pre produkciu tejto spoločnosti, od roku 2004 bojujú so znižujúcim sa objemom exportu ananásu. Tento pokles spôsobila požiadavka spotrebiteľov, ktorí začali uprednostňovať odrodu MD2, pôvodom z Latinskej Ameriky, pred v Ghane pestovanou odrodou Smooth Cayenne. Pre spoločnosť Bomarts to znamenalo investovať do podpory pestovania odrody MD2 a zmeniť až 98 % produkcie ananásu na novú odrodu. V roku 2008 už dosahovala produkcia odrody MD2 6 000 ton, z tohto množstva bolo cez Fair Trade značku predaných 2 200 ton. Pestovanie odrody Smooth Cayenne sa zachovalo v obmedzenej miere a produkcia je určená na iné trhy.
Presadiť sa na svetovom trhu nie je ľahké, ale ako je vidieť, africký kontinent sa prebúdza do nového obdobia. Z vlastných skúseností však môžem konštatovať, že pomáhať rozvojovým krajinám nie je jednoduché a mnohí opakujú chyby bez toho, aby sa nad nimi zamysleli. Medzinárodné organizácie majú tendenciu vyriešiť problémy Afriky dodávkami múky a iných hotových potravín, ale neuvedomujú si, že oveľa potrebnejšie je pomáhať týmto krajinám konkrétnymi projektmi. Ich cieľom by malo byť budovanie pracovných miest, zlepšenie životných podmienok obyvateľov a sprístupnenie aspoň základného vzdelania pre všetkých.