Skrátené články

Štítnička nebezpečná v jabloňových sadoch je na vzostupe

Ing. Zoltán Csekes
ÚKSÚP Bratislava, okresný radca v Komárne

Štítnička nebezpečná (Quadraspidiotus perniciosus) je najobávanejším červcom našich ovocných sadov. Jej domovinou je Čína, odkiaľ sa premiestnila do Kalifornie, kde ju prvýkrát objavili v okolí mestečka San José a pomenovali ako Červec San José. Postupne sa rozšírila do celého sveta. U nás sa prvýkrát objavila v roku 1935.
Napáda takmer všetky druhy ovocných stromov, u nás najmä jablone, hrušky, čerešne, višne, broskyne, slivky, z krov červené ríbezle, egreše, ale aj vinič hroznorodý. Z divo rastúcich rastlín sa najčastejšie objavuje na ružiach, hlohu, jarabine a trnke.
Figuruje na listine škodlivých organizmov Európskej únie, ako aj na Listine organizácie EPPO, kde je zaradená do skupiny A2, t.j. zvlášť nebezpečné škodlivé organizmy, proti ktorým treba bojovať dôsledne a neustále sledovať ich rozšírenie na území Európskej únie....

---

Ekologické ovocinárstvo a integrovaná produkcia vo Veľkej Británii

Podľa prednášky Leona Jahae spracoval Ing. Ľubomír Hanisko, PhD.
VÚPOP, Bratislava

Aké vlastnosti má zákazník v britských supermarketoch? Predovšetkým má dostatočné množstvo financií. Nákup biotovaru je trendom, nie vnútornou filozofiou. Po roku 2007 nastal pokles ekonomiky, zákazníkom neostal prebytok príjmov pre takýto nákup a znížili sa objemy nákupov. Došlo k uprednostňovaniu organickej produkcie z Talianska, Nemecka. Pritom hlavná filozofia bioprodukcie má byť, že ide o miestnu produkciu. Spotrebitelia kupujú v sezóne ovocie, nejde im o čiarkový kód na tovare, ale o pestovateľa. Nenakupujú v supermarketoch, skôr v malých obchodoch, trhoviskách a pod. a pritom bezpečnosť potravín je významnejšia než bioprodukcia.
Bioprodukcia stále znamená, že potraviny boli pestované a transportované bez chemických pesticídov, hnojív, v pôde, ktorá spĺňa certifikačné požiadavky. Ako povolené prípravky v bioprodukcii boli uvedené: oxichlorid Cu, S – sulfur, proti múčnatke a chrastavitosti, sóda bikarbóna proti múčnatke, mätenie škodcov feromónmi, napr. Izomate, Sidex v granulách.

---

Pátranie po najlepších
Hodnotenie odrôd vo výskumnej práci - napríklad jahody

Preložil Ing. Valter Heck
OÚSR Bratislava

Jahoda je v severnej Európe po jabloni najdôležitejší ovocný druh. Len v samotnom Nemecku predstavujú výsadby 13 000 ha. Tomu zodpovedá aj intenzívne šľachtenie. V mnohých, už prevažne súkromných šľachtiteľských programoch sa kontinuálne vyvíjajú nové odrody, ktoré sa tlačia na trh. Na jednej strane producenti a množitelia majú veľký záujem o nové výkonné odrody, na druhej strane využívajú popri informáciách od šľachtiteľov aj nezávislé informácie o výsadbách či trhovej hodnote nových odrôd. K tomu treba prirátať, že klimatické podmienky, v ktorých sa mnoho odrôd vyšľachtilo, sú v produkcii veľmi odlišné, a preto výsledky šľachtiteľov možno preberať len čiastočne...

---

V sadech nežijí jen škůdci!IV.
Akarofágní predátoři (1)

RNDr. Oldřich Pultar
ZD Chelčice

Zcela zákonitě další část našeho seriálu věnujeme opět skupině sekundárních škůdců. Jsou jimi fytofágní roztoči - roztoče (Acari). Přestože se vesměs jedná o živočichy o velikosti na hranici viditelnosti lidským okem, jejich škodlivost může být až šokující. Příčinou je vysoká množivost, často umocněná i polyvoltinismem (vytvářením více generací v jedné vegetační sezóně). Nápadnými symptomy napadení jsou růstové abnormality v podobě novotvarů - nádorků, výběžků, puchýřků a pod. Ve fytopatologii se tyto novotvary nazývají hálkami (cecidie, resp. zoocecidie). V našem případě je vesměs tvoří roztoči patřící k čeledi vlnovníkovitých (Eriophyidae) a Phytoptidae. Typickými příklady jsou Phyllocoptes eupadi tvořící vzácně červené prstovité hálky na svrchní straně švestek, vlnovník trnkový (Eriophyes similis)jehož žlutozelené až červenavé hálky na listech švestek mají kulovitý tvar a jsou „zježené“. Poměrně hojně se vyskytuje na hrušních a v posledních letech stále častěji na jabloních a jeřábech vlnovník hrušňový – vlnovník hruškový (Eriophyes pyri)[1], vytvářející na listech a květech zprvu žlutavé, později červené a nakonec hnědočerné, nekrotizující puchýřovité zoocecidie.

---

Pleseň viničová – prekvapí aj v tomto roku?

Doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.
Katedra ochrany rastlín, SPU v Nitre

Jednou z najdôležitejších a najškodlivejších chorôb viniča v roku 2010 bola pleseň viničová (Plasmopara viticola). Tá pozberala v mnohých vinohradoch úrodu ešte skôr, ako sa vôbec nejaká založila. Dôvody boli opäť dva. Nezvládnutie chemickej ochrany ako takej sa najčastejšie vyskytovalo pri drobnejších pestovateľoch, záhradkároch a hobby -pestovateľoch viniča. Viacerí sa totiž spoľahli na roky osvedčené paušálne 1-2 ošetrenia, ktoré sa ukázali ako nedostatočné. Mnohí tento fakt zistili neskoro, keď už bola podstatná časť úrody zničená. Skúsení profesionáli ochranu proti plesni aj tento rok zvládli výborne, aj keď za cenu vysokých nákladov na fungicídy. Nezriedka sa však vyskytli prípady vysokej škodlivosti aj u skúsených pestovateľov, a to najmä z druhého dôvodu, keď v dôsledku neustáleho dažďa alebo rozmočenej pôdy nebolo vôbec možné vykonať chemickú ochranu.
Cieľom tohto príspevku je poukázanie na špecifiká vývoja plesne viniča, najčastejšie chyby pri chemickej ochrane, možnosti zámeny a špecifikáciu ochranných opatrení.

---

Vplyv pôdy na charakter vína

Ing. Eva Pekárová
VÚPOP, Bratislava

Pôda zabezpečuje pre vinič správnu výživu a čiastočne riadi látkovú výmenu. Závisí na nej celková vitalita viničového kra, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje kvalitu hrozna. V našom ponímaní vinohradníctva a vinárstva bol po dlhé roky uznávaný kvantitatívny systém výroby, ktorému bola podriadená rajonizácia vinohradníckych plôch a s ňou súvisiaca agrotechnika. Súčasné snahy vinohradníkov sú nasmerované na dosiahnutie vysokej kvality vín, čo súvisí so zmenou zvyklostí. Podnecuje ich k tomu nová orientácia, t.j. vytvoriť vína s určitými osobitosťami a originalitou. Uvedomovanie si skutočnosti, že geologický podklad, pôda a klimatické činitele môžu obohatiť charakter vína vedú k takej agrotechnike, ktorej cieľom je čo najviac vyťažiť z prírodných daností vybraných vinohradníckych honov. Ešte v nedávnej minulosti sa viedli spory medzi kalifornskými výrobcami vína a vedcami z univerzity Bordeaux o vplyve pôdy na kvalitu vína. Američania boli presvedčení, že rozhodujúci vplyv na kvalitu vína má podnebie. Francúzi naopak trvali na tom, že o veľkosti vín rozhoduje predovšetkým pôda. Obe strany mali pravdu, avšak každá z nich iba vo vzťahu ku svojej vinohradníckej oblasti...