Odrody

Ing. Samuel Michálek


Belmondo

Belmondo

Broskyne sú žiadaným ovocným druhom pestovaným pre chutné a šťavnaté plody. Dnes sú známe mnohé kvalitné a praxou overené odrody. Vo svete vznikajú perspektívne odrody, ktoré sa introdukujú pre pestovateľov i na územie Slovenska. Okrem klasických pravých broskýň existujú aj broskyne s atypickým tvarom plochých, resp. diskovitých plodov. Nazývajú sa sendvičové broskyne. Vo svete sú známe aj pod názvom „peento“ broskyne. Z dôvodu plochého až tanierového tvaru majú aj názvy ´UFO´, ´Saturn´. Pôvod broskýň siaha do obdobia ďalekej histórie. Vznikli pred 4 000 rokmi v Číne, odkiaľ sa dostali do Perzie, neskôr do Európy i USA. Väčšina dnes pestovaných kultúrnych odrôd pochádza z druhu Prunus persica subsp. vulgaris, medzi ktoré patria tzv. broskyne pravé, s guľovito oválnymi plodmi s plstnatou šupkou a šťavnatou dužinou dobre oddeliteľnou od kôstky. Broskyňa ´Belmondo´ sa pomologicky zaraďuje do druhu Prunus persica subsp. platycarpa, ktorá má plody z hľadiska šírky úzke, tanierového tvaru, čiže ploché. Stromy broskyne ´Belmondo´ sa nachádzajú aj na území Slovenska v plnej plodnosti. Odroda sa množí v ovocných škôlkach doma i v zahraničí pre pestovateľov, ktorí chcú skúsiť niečo nové, nepoznané a atraktívne. Zahraničné zdroje uvádzajú výskyt plochých broskýň v Číne už pred vyše 100 rokmi, kde boli v minulosti veľmi populárne. Sendvičová odroda broskyne „Belmondo“ patrí do skupiny stredne skorých odrôd. V našich podmienkach dozrieva v období druhej dekády júla. V roku 2009 sa zber plodov vykonával už 14 – 15. júla. Povrch šupky je jemne plstnatý, žltozelenej až žltooranžovej farby s červeným pruhovaným líčkom. Dužina plodu je pevná, bielo krémová, veľmi šťavnatá. Chuť plodov je dobrá, veľmi sladká, príjemnej aromatickej chuti s nižším podielom kyselín. Je dobre odlučiteľná od malej kôstky. Priemer plodu dosahuje 6,5 – 8,0 cm a jeho výška nepresahuje 2 cm. Stromy sa dobre tvarujú v pestovateľskom tvare kotlovitej koruny. Vyžadujú bežnú ochranu proti kučeravosti broskýň i ochranu proti ostatným škodcom a chorobám hubového pôvodu. V prehustených korunách stromov a poškodení plodov živočíšnymi škodcami sa môže vyskytnúť moníliová hniloba, ktorej pôvodcom je huba Sclerotinia laxa. Táto huba, známa aj pod názvom konídiového štádia Monília laxa, vyvoláva hnedú hnilobu plodov. Z uvedeného dôvodu treba zo stromov odstraňovať poškodené plody a zvýšiť preventívne opatrenia proti škodlivým činiteľom.



Pinkcot ® cotpy

Pinkcot ® cotpy

Marhuľa ´Pinkcot´ sa v krátkej dobe stala vyhľadávanou odrodou. Pochádza z Francúzska z hybridizačného programu z Escande škôlok. Patrí medzi licenčne chránené odrody. Odroda ´Pinkcot´ je určená pre intenzívne sady s vysokou produkciou plodov v teplých oblastiach južnej i východnej Európy. Pestuje sa vo voľnom tvare dutej koruny i v pestovateľskom tvare štíhleho vretena. Stromy sú stredne silného rastu. Habitus koruny je vzpriamený a stredne hustý. V dobe plnej rodivosti sa koruna pod ťarchou ovocia rozkladá. Konáre už po vysadení veľmi dobre obrastajú rodivým obrastom. Tvarovanie stromu vyžaduje prerezávku konárov z hľadiska udržania optimálneho rastu stromu a kvalitnej produkcie plodov. Listy sú stredne veľké so strednou intenzitou zeleného sfarbenia. Odroda je schopná prinášať skoro a pravidelne vysoké úrody. Potenciál rodivosti je veľmi vysoký už na jednoročných výhonoch. Pre dosiahnutie požadovanej kvality vyžaduje odroda dostatok pôdnej vlahy, úsporné hnojenie dusíkom a vykonávanie prebierky plodov. Pre dosiahnutie vysokých úrod sú potrebné opeľovače iných odrôd. Odroda kvitne skoro a veľmi bohato. Násada kvetov je vysoká a pravidelná. Začiatok kvitnutia je stredne skorý, čo dáva predpoklad pre lepšiu odolnosť voči neskorým jarným mrazom. Stredne veľké kvety majú okrúhle korunné lupienky. Medzi vhodné opeľovače patria odrody ´Sylred´, ´Goldrich´ a iné. Vo výsadbe by mali byť aspoň 2 – 3 odrody s 20 % zastúpením vhodných opeľovačov.
Odroda ´Pinkcot´ je stredne skorá odroda dozrievajúca 10 dní po odrode ´Aurora´, 5 dní pred odrodou ´Orangered´ /známej pod synonymom Barth/ a na úrovni s odrodou ´Sylvercot´, alebo 1 – 2 dni po nej. Odroda dozrieva 4 dni po odrode Vesna.
Plody sú pekné, atraktívne, guľatého tvaru, žiarivo oranžovej farby, s vysokým podielom prekrytia tmavooranžovej až červenej farby na ploche 60 – 70 %. Tvar plodov je prevažne súmerný so stredne hlbokým švom. Tvar vrcholu plodu je mierne prehĺbený. Veľkosť plodov pri zbere sa pohybuje o hmotnosti 72 g. Šupka je stredne pevná, hladká, stredne lesklá. Dužina plodu je pevná, oranžovej farby, šťavnatá, voňavá, veľmi chutná, sladkokyslá a jemne korenistá, dobre oddeliteľná od kôstky. Plody sa dobre skladujú. Pred transportom k spotrebiteľovi vydržia 1 – 2 týždne v chladiarni. Zber by sa mal robiť postupne, prebierkou pri dobre vyvinutých a vyfarbených plodoch.
Prednosťou odrody je dobrá manipulácia plodov po zbere, ich atraktívny tvar, výborná chuť i odolnosť proti praskaniu počas dažďov. Pri nadmerne vysokých zrážkach aj pevnosť šupky môže byť poškodená. Ďalšou prednosťou je odolnosť stromov proti mrazom v období kvitnutia, vysoké úrody a vhodnosť na konzum v čerstvom stave a využití na priemyselné spracovanie. Stromy sa pestujú v škôlkach na myrobalánoch, na slivkových podpníkoch St. Julien A, na podpníkoch Wangenheimovej slivky, generatívnych podpníkoch WaxWA, Wavit i broskyňových semenáčoch Montclar a Rubira. Vzrast stromov je úmerne závislý od použitého podpníka na trvalom stanovišti. Nedostatkom odrody sú malé a drobné plody, pri nedodržaní alebo porušení akýchkoľvek zásad narušenia rovnováhy medzi rastom a plodnosťou stromu. Táto zásada platí pri odrode ´Pinkcot´ o to viac, že sa jedná o výkonnú a kvalitnú odrodu, pri ktorej treba dodržať všetky faktory vplývajúce na zvýšenie alebo zníženie produkcie, a tým aj ovplyvnenie veľkosti i kvality plodov. Z uvedeného dôvodu je prebierka plodov nevyhnutná v roku s nadmernou úrodou a je záležitosťou každého pestovateľa.



Ing. Ondrej Korpás, CSc.

Muškát žltý

Muškát žltý

Patrí medzi najstaršie, dodnes pestované muštové biele odrody viniča. Jej pôvod siaha až do dávneho staroveku, pestovali ju už Gréci aj Rimania. Domovinou tejto odrody je pravdepodobne Sýria, Egypt a Arábia. Pestuje sa po celom svete, ale aj dnes je najviac rozšírená v južných vinohradníckych štátoch okolo Stredozemného mora, kde sa používa na prípravu prírodne sladkých vín s muškátovou príchuťou. U nás je zaradená do skupiny tokajských odrôd a jej vína tvoria súčasť vín z tejto oblasti. Do Listiny registrovaných odrôd bola zapísaná v roku 1941. Jej klony (ŠE 37/18, ŠE 54/21) pôvodom z vinohradníckej oblasti Tokaj boli zaregistrované v roku 2000.
Sila rastu Muškátu žltého je veľmi dobrá, v mladých výsadbách až bujná. Rovnako veľmi dobré je aj vyzrievanie jednoročného dreva, ktoré je hrubé, žltohnedé, niekedy aj tmavšie, bodkované. Zimné púčiky sú malé až stredne veľké, mierne zahrotené. Vrchol letorastu je takmer hladký, zelený, vrchné lístočky jemne bronzové. Dospelé listy sú stredne veľké, tmavozelené, troj- až päťlaločnaté, silne vykrajované. Stopka listov je stredne dlhá alebo aj kratšia. Strapce sú stredne veľké, cylindricko-kónické, husté, s krátkymi krídelkami. Stopka strapcov je stredne dlhá. Bobule sú stredne veľké, guľaté, žltej farby, na slnečnej strane zlatožlté až hnedasté so slabým voskovým oinovatením. Šupka bobúľ je tenká, menej pevná, ľahko praskajúca. Dužina je mäsitá, chrumkavá, šťavnatá, výrazne muškátová.
Muškát žltý stredne skoro pučí a kvitne, ale neskoro dozrieva. Má dlhé vegetačné obdobie, hrozno sa oberá až v druhej polovici októbra. Aj listy zostávajú na kroch dlho zelené a neskoro opadávajú.
Je náročnou odrodou na slnečný svit a teplo, preto má značne vysoké nároky na polohu. Vyžaduje prvotriedne, chránené, teplé, suchšie polohy a južné svahy. Darí sa jej na kamenitých svahoch, na teplých, dostatočne hlbokých a dobre sa vysušujúcich pôdach s optimálnym obsahom živín. Pri výsadbe sa vyhýbame veľmi úrodným, hlbokým a výživným pôdam, na ktorých často zamŕza a dochádza aj k opadávaniu kvietkov. Nevyhovujú jej ani nížinné polohy. Z hľadiska zimných mrazov patrí medzi menej odolné odrody. Je citlivá aj na jarné mrazíky. V čase kvitnutia neznáša vlhké, daždivé počasie, na ktoré reaguje nadmerným opadávaním kvietkov. Daždivé počasie škodí aj pri dozrievaní, kedy bobule praskajú a hnijú. Z hubových chorôb je náchylná najmä na múčnatku a botrytídu, o niečo menej ju napáda peronospóra. Vyhľadávajú ju aj obaľovače, hmyz a vtáci. Jej muškátová aróma je pre hmyz mimoriadne príťažlivá.
Má mohutný rast, čo umožňuje jej pestovanie prakticky na všetkých spôsoboch vedenia. Pri reze je ale dôležité odhadnúť biologickú vyváženosť. Z hľadiska dosiahnutia vysokej kvality ju pestujeme predovšetkým na nižších tvaroch alebo na strednom vedení v stredných sponoch. Pre túto odrodu je najvhodnejší krátky rez alebo rez kombinovaný s kratším ťažňom, na ktorom sa vyvíjajú pekné, dobre zafarbené strapce. Reže sa na 6-8 rodiacich púčikov na 1 m2. Kry nezaťažujeme vysokou úrodou, pretože veľké zaťaženie podstatne znižuje kvalitu hrozna. Podpníky sa volia najmä podľa pôdneho druhu. Môžeme si vybrať z odrôd SO 4, Teleki 5C alebo Craciunel 2. Na menej úrodných pôdach možno použiť Kober 5BB, na ťažkých vápenatých aj 125 AA. V kvalitných lokalitách a s nadmernou úrodou nepreťažených krov poskytuje surovinu pre výrobu vysoko kvalitných odrodových vín s muškátovou arómou. Jej prírodne sladké vína majú vždy dostatočné množstvo kyselín a vyznačujú sa mimoriadnou aromatickosťou, plnosťou a dokonalou harmóniou. V tokajskej oblasti za teplej a slnečnej jesene s predchádzajúcimi dažďami býva hrozno v štádiu dozrievania napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea. V takto napadnutých bobuliach sa koncentrujú cukry a aromatické látky, hrozno cibébovatie. Pri výrobe tokajských výberov sú cibéby nenahraditeľné. Dodávajú vínam osobitný, lahodný buket.

© sady a vinice 2012