Page 29 - Sady a vinice 04/2023

ovocinárstvo

v opadnutých listoch, nedokáže však prezi- príznaky od roku 2003 tisíce pagaštanov a ich
movať v pôde. Za prvý symptóm napadnutia intenzita varíruje z roka na rok. Mierne infi-
možno považovať drobné, nepravidelné ale- kované stromy „krvácajú“ a majú praskliny na
bo okrúhle, vodnaté škvrny žltozelenej far- jednej alebo viacerých vetvách alebo na časti
by na listoch. Infikované miesta sa neskôr kmeňa a čiastočne odumretú korunu. Takéto
sfarbia do červenohneda. Počas prvého roka stromy často vykazujú predčasný opad listov
napadnutia sa na kôre vyskytnú tmavozele- na jeseň v dôsledku poškodenia lyka v kmeni
né, vodnaté škvrny, ktoré postupne stmavnú a vetvách. Ak je v lete suché a horúce počasie,
a tiež nadobudnú červenohnedé sfarbenie. vytekajúci bakteriálny exsudát môže zaschnúť
Na výhonoch, ktoré odumrú, ostávajú visieť za vzniku tmavých chrást blízko výtokových
listy počas jesene oveľa dlhšie v porovnaní so otvorov v kôre. Vytekanie bakteriálneho exsu-
zdravými výhonmi. Ochorenie je nebezpečné dátu sa obnovuje v jeseni, z čoho vyplýva, že
hlavne pre mladé kry, a to vo veku 1 – 5 rokov. aktivita patogénu je vyššia v jarnom a jesen-
Rastliny, ktoré sú staršie, iba zriedka uhynú nom období. Pod kôrou nachádzame nekrotic-
v dôsledku bakteriálnej infekcie, úroda však ké alebo odumreté lyko, s typickou oranžovo-
môže byť značne nižšia. Okrem toho sa ná- hnedou farbou. S ohľadom na tieto okolnosti
kaza môže vyskytnúť aj v škôlkach. Uvedené sa patogén teraz považuje za rozšírený po ce-
ochorenie patrí medzi tzv. regulované neka- lej Veľkej Británii a pretože sa rozširuje najmä
ranténne škodlivé organizmy, ktorých výskyt vetrom a dažďom, nie je veľa možností ako
na rozmnožovacom materiály musí byť na nu- zabrániť jeho šíreniu. Momentálne nepozná-
lovej hranici. To znamená, že sledovanie tejto me na túto chorobu žiadnu liečbu, je rozpra-
choroby má význam hlavne v miestach výroby covaných niekoľko experimentálnych ošetre-
sadeníc liesok. Tak, ako aj pri iných ochore- ní. Stromy, ktoré vykazujú čiastočnú infekciu,
niach, aj pri bakteriálnom odumieraní liesky možno sledovať a poškodené vetvy odstrániť
je dôležitá predovšetkým dôsledná kontrola podľa potreby.
zdravotného stavu rozmnožovacieho materi- O biológii tohto škodcu sa vie veľmi málo.
álu. V prípade podozrenia na výskyt odporú- Patogén je schopný prežiť v pôde bez prítom-
čame infikované výhonky odstrániť spálením. predčasne opadávať. V prípade neskoršieho nosti hostiteľa až jeden rok, nevadí mu ani
Pri samotnom ošetrovaní je potrebné dodržia- napadnutia jadro orechov nebýva napadnuté dlhé obdobie mrazu. Škodca napadá hostiteľa
vať hygienické a sanitárne zásady, čím môže- a postihnutý je len zelený obal. Zdrojom in- cez rôzne trhlinky v kôre, prieduchy v listoch,
te zabrániť prenosu baktérie z napadnutého fekcie sú napadnuté konáre, kvetné púčiky, rany po opadnutí listov a umelo spôsobené
hostiteľa na zdravého. Okrem toho je možné opadnuté listy a poškodené plody. Baktéria poškodenia. Po napadnutí stromu vznikajú
kry, ktoré ešte nerodia, ošetriť pomocou meď- sa rozširuje hlavne po miernej zime. Šírenie drobné lézie s bakteriálnym exsudátom, kde
natých prípravkov. Ich ošetrenie sa odporúča je zabezpečené v jarnom období, kedy bakté- sa patogén rozmnožuje a rozširuje do celého
robiť v septembri a druhýkrát v októbri. Ošet- riu vietor roznáša na veľké vzdialenosti. Po stromu. Patogén sa prenáša najmä vetrom
renie rodiacich krov je ideálne až po zbere opade listov na jeseň je potrebné ich vyhra- a dažďom, ale aj ľudským faktorom. Jedná sa
úrody. bať a kompostovať. Zber listov nezničí pô- o prípady, keď pracovník vykonávajúci pre-
vodcov ochorenia, pretože dokážu prezimo- hliadku alebo ošetrenie príznakových pagaš-
Baktériová spála orechov vať aj v poškodených konároch. Odporúča sa tanov si dôkladne neočistí odev a obuv a tak
(Xanthomonas arboricola pv. juglandis) odstrániť ich a následne rezné plochy ošetriť isto pracovné náradie/vybavenie. Takto sa
Baktériová spála orechov bola po prvýkrát po- niektorým z prípravkov na ošetrenie rezných
písaná v roku 1800 (Severná Amerika). Prvý rán. Nepriamy účinok (momentálne neauto-
výskyt v rámci Európy (rok 1940) bol zazna- rizovaný v SR) môže mať postrek meďnatými
menaný v Taliansku s následným šírením aj do prípravkami konárov vo fenologickej fáze úpl-
iných oblastí s pestovaním orecha. Ochorenie ného nasadenia pukov.
je rozšírené aj na území Slovenskej republiky.
Ako vyplýva z názvu ochorenia, hostiteľskou Pseudomonas syringae pv. aesculi
rastlinou je orech kráľovský (Juglans regia), Primárnou hostiteľskou rastlinou Pseudomo-
ale aj iné druhy z rodu Juglans. V porovna- nas syringae pv. aesculi je pagaštan konský
ní s antraknózou orecha sa baktériová spála (Aesculus hippocastanum), ale vyskytovať sa
vyskytuje menej často a je aj menej škodlivá. môže u celého Aesculus spp. (A. indica, Aescu-
Baktéria na listoch vytvára hranaté mokvajú- lus x carnea, A. flava). Škodca pravdepodobne
ce škvrny, ktoré majú rôzne rozmery a tvary. pochádza z Indie, kde hostiteľským stromom
Postupne dochádza k spájaniu vytvorených bol horský pagaštan (Aesculus indica). Cho-
škvŕn, ktoré sú nepravidelné a tmavé. Zo stre- roba bola prvýkrát zistená v USA v 30-tych ro-
du škvrny pletivo vypadáva a listy zostávajú koch minulého storočia, v Európe na prelome patogén môže prenášať na dlhé vzdialenos-
dierkovité. V prípade vhodných podmienok tisícročí. Počas niekoľkých rokov sa rozšírila ti. Priama ochrana (chemická, biologická) sa
dochádza na okraji škvŕn k tvorbe bakteriál- v západnej Európe, vrátane Veľkej Británie, nevykonáva, dôležitý je dôsledný monitoring
neho slizu. Listy sú deformované, ale neopa- Holandska, Belgicka, severného Nemecka pagaštanov a odstraňovanie príznakových
dávajú. K základným symptómom patrí čer- a severného Francúzska. Výskyty sa hlásili aj častí napadnutých stromov (v prípade veľké-
nanie žilnatiny listov. Na plodoch sú škvrny z Írska, Nórska, Maďarska a Českej republiky. ho napadnutia sa likvidujú celé stromy).
spočiatku malé, hnedé a vodnaté. Postupne K príznakom napadnutia pagaštanu patrí hr-
sa zväčšujú, sú čierne a nepravidelné. Pleti- dzavo sfarbená tekutina vytekajúca z trhlín Fytoplazmy
vo mäkne, prepadáva sa, až postupujúca ne- v kôre na kmeni a vetvách a nekrotické lyko Fytoplazmy predstavujú jednobunkové fyto-
króza postihuje jadro. Takto napadnuté plo- pod kôrou, čo často vedie k odumretiu stro- patogénne prokaryotické mikroorganizmy,
dy následne sčernajú, scvrkávajú sa a môžu mu. Napríklad vo Veľkej Británii majú tieto ktoré spôsobujú výrazné škody na mnohých

4/2023 29