Page 30 - Sady a vinice 04/2023

ovocinárstvo

rastlinných druhoch, a ktoré majú celosveto- k jej namnoženiu. Odtiaľ sa prostredníctvom
vé rozšírenie. Od ich objavu sa im postupne steny čreva dostáva do hemolymfy, kde cirku-
začína venovať viac pozornosti s cieľom potla- luje. Následne vstupuje do slinných žliaz, kde
čiť a eliminovať ich dopad a to predovšetkým sa aj naďalej množí a s novým príjmom potra-
na hospodársky významných rastlinách. vy sa dostáva do ďalšej hostiteľskej rastliny.
Doposiaľ jedinými známymi vektormi tejto
Európska žltačka kôstkovín fytoplazmy sú méra Cacopsylla pruni, ktorý je
(Apricot chlorotic leafroll phytoplasma, syn. striktným oligofágom (preferuje iba rastliny
European stone fruit phytoplasma – ESFY) z rodu Prunus spp.) a cikádka Fieberiella florii,
Európska žltačka kôstkovín je taxonomicky s výskytmi v teplých oblastiach strednej a juž-
radená k fytoplazmám. Fytoplazmy sú známe nej časti Európy.
tým, že nie sú ohraničené bunkovou stenou Najideálnejším časom na pozorovanie prí-
a nie je ich možné kultivovať na živných médi- znakov je obdobie pred kvitnutím hostiteľov
ách, tak ako to je pri bežných baktériách. Jed- a koncom leta. Symptómy infekcie sa líšia
ná sa o prokaryotické organizmy. Fytoplazma v závislosti od druhu infikovaného hostiteľa. v priebehu niekoľkých hodín alebo dní (ná-
európskej žltačky kôstkovín, ako jedna z eko- Prvé príznaky napadnutia marhúľ sa môžu chylné sú predovšetkým hrušky rastúce na
nomicky významných chorôb, bola po prvý- prejaviť na jar malou tvorbou kvetov. Ďalším podpníkoch hrušky hruškolistej (Pyrus pyrifo-
krát popísaná už v roku 1924 vo Francúzsku. príznakom je chlorotická zvinutka listov na lia) a hrušky ussurijskej (Pyrus ussuriensis).
Doteraz bola ESFY pozorovaná v rámci Euró- jednotlivých infikovaných vetvách, ktorá sa Ochorenie sprevádza rýchle vädnutie listov,
py takmer vo všetkých krajinách. Hostiteľský môže rýchlo šíriť po celej korune stromu. Zvy- ktoré tmavnú a uschýnajú. Plody sú tiež zväd-
okruh je relatívne úzky, nakoľko fytoplazma čajne nasleduje postupné odumieranie vetiev, nuté a zastavuje sa ich vývoj.
napáda predovšetkým druhy rodu Prunus. Na prípadne odumieranie celého infikovaného - pomalé odumieranie – napadnuté stromy
prenos, bez ľudského pričinenia, potrebuje stromu, a to v priebehu zimného alebo jarné- odumierajú po niekoľkých mesiacoch (tole-
fytoplazma bodavo cicavý hmyz, v ktorom do- ho obdobia. To, že je marhuľa napadnutá, sa rantné podpníky hrušky (Pyrus betulifolia),
káže fytoplazma prežívať a množiť sa. Fyto- môže prejaviť aj na samotných plodoch. Tie sú hrušky Calleryova (Pyrus calleryana), hrušky
plazma osídľuje črevá hmyzu, kde dochádza menšie, predčasne dozrievajú, opadávajú ale- obyčajnej (Pyrus communis). Príznaky na-
bo zasychajú na strome. padnutia sa však líšia v závislosti od odrody,
Pri broskyniach, okrem zvinutia listov a chlo- podpníkov, veku a stanovišťa hostiteľských
rózy, bolo pozorované aj červenanie listov. rastlín. Ochorenie sa prejavuje na jar alebo
Príznakmi na slivke obyčajnej je proliferácia neskoro v lete, s kolísajúcou intenzitou v jed-
vetiev, malý počet listov, mierna chloróza notlivých rokoch. Sprievodnými prejavmi je
a presychanie koruny. Ochorenie je charak- redšie olistenie, listy sú chlorotické, zmenše-
teristické svojím rýchlym šírením. Broskyne, né, kožovité a zvinujú sa od špičky k hlavnej
slivky a čerešne však nepodliehajú odumiera- žilke. Na jeseň listy abnormálne červenajú
niu takou rýchlosťou ako marhule. a predčasne opadávajú. Zároveň dochádza
Pestovatelia sa pred šírením ochorenia ESFY k nižšej tvorbe plodov, ktoré nedorastajú do
môžu brániť preventívnymi opatreniami, bežnej veľkosti. V oboch prípadoch priebehu
predovšetkým nákupom zdravého rozmnožo- ochorenia možno nájsť po odstránení kôry
vacieho materiálu. Rozmnožovací materiál v mieste štepenia alebo pod ním viditeľný
od predajcov by mal byť testovaný na výskyt hnedý pás a vertikálne vlnité vyvýšeniny, tzv.
tohto ochorenia. To, že je rastlinný materiál nekrotické línie. Odumieranie hrušiek je pre-
pôvodom z Európskej únie zdravý, je deklaro- nosné semenami a vrúbľami. Prirodzenými
vané na rastlinnom pase. Ďalším preventív- prenášačmi sú méry, ktorým je potrebné ve-
nym opatrením je potlačenie výskytu vekto- novať primeranú pozornosť v podobe ochra-
rov tohto ochorenia a odstránenie a spálenie ny. Napadnuté rastliny nie je možné mecha-
infikovaných rastlín spolu s ich koreňovou nicky ani prípravkami na ochranu rastlín
sústavou. Tým zabezpečíme zníženie rozširo- vyliečiť, ale musia byť zlikvidované vrátane
vania ochorenia do okolitého prostredia. primeranej časti koreňov. Hlavným spôsobom
ochrany je využívanie zdravých materských
Odumieranie hrušiek rastlín pri rozmnožovaní a nákup stromčekov,
(Phytoplasma pyri, syn. Pear decline ktorých zdravotný stav bol počas pestovania
Fieberiella florii phytoplasma) kontrolovaný a časť z nich bola ovzorkovaná
K najnebezpečnejším ochorenia hrušiek patrí a laboratórne testovaná. Na spoľahlivé urče-
fytoplazmové odumieranie hrušiek. Straty sú nie odumierania hrušiek je potrebné vykonať
spôsobené zníženou produkciou plodov, kto- laboratórny rozbor, pretože uvedené príznaky
ré majú menšiu veľkosť, a následne rýchlym môžu byť spôsobené aj inými činiteľmi. V prí-
odumieraním napadnutých rastlín v sadoch. pade podozrenia je potrebné kontaktovať
Napadnuté rastliny sprevádzajú typické prí- Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľno-
znaky ochorenia, ale pri latentnej infekcii hospodársky v Bratislave, resp. oblastného
môže ochorenie prebiehať bezpríznakovo. fytoinšpektora.
K hlavným príznakom napadnutia hrušky fy-
toplazmou, spôsobujúcou odumieranie hru- Stolbur na viniči
šiek, patrí predčasná alebo náhla zmena far- (Candidatus Phytoplasma solani)
by listov. Pre toto ochorenie sú typické dva V našich podmienkach sú už známe aj bakte-
priebehy: riálne choroby na viniči, nazývané tiež aj bak-
Cacopsylla pruni - rýchle odumieranie – hrušky vädnú a hynú teriálne fytoplazmy. Fytoplazmy sa vyskytujú

30 4/2023