Dočkáme sa ochrany orechov proti inváznej vrtivke?

RNDr. Oldřich Pultar,
špecialista na ochranu proti živočíšnym škodcom

 
O vrtivke orechovej (Rhagoletis completa) už toho bolo napísaného dosť na to, aby hrôzou vstávali vlasy na hlavách komerčných pestovateľov, záhradkárov aj tých, ktorí si na vianočné pečivo chodia nazbierať orechy v alejach. Autor článku urobil v roku 2019 na juhozápadnom Slovensku mapovanie rozšírenia, financované svojím privátnym grantom a na Morave z väčšieho grantu MZe ČR č. QK 1710200 boli uskutočnené pokusy s monitoringom, ktoré by mohli v blízkej budúcnosti prispieť k ochrane v Česku i na Slovensku.
Ochrana vo svete

Najviac informácií o tomto škodcovi pochádza, pochopiteľne, z miest jeho prirodzeného výskytu, teda z USA a Kanady. Do roku 1918 nebola realizovaná žiadna ochrana, s výnimkou kultivácie pôdy pod stromami, ktorá znižovala liahnutie imág vrtiviek z kukiel a nakoniec ani nebola tak potrebná.

Symptómy napadnutia a poškodenia orechov vrtivkou.

Vrtivka sa pôvodne vyskytovala východne od Skalistých hôr a na západnom pobreží Pacifiku, ktoré je dominantnou oblasťou pestovania orechov, expandovala až v 20. rokoch 20. storočia. Veľké napadnutie orechov obaľovačom jablčným v roku 1918 však bolo v Kalifornii podnetom na zavedenie chemickej ochrany aj na tejto kultúre.

Začala aplikáciou hydrogéntetraoxoarzeničnanu olovnatého, ktorý sa v Kalifornii udržal až do roku 1958, ale neuplatnil sa proti vrtivke, na ktorú sa od začiatku 30. rokov používal postrek, resp. poprašok cryolitom, ktorý bol realizovaný do roku 1956. Od roku 1946 bolo zavedené DDT, po zistení jeho negatívnych účinkov na začiatku 60. rokov ho ale vystriedali nesystémové organofosfáty a thiofosfáty (mevinfos, dithion, carbophenothion, phosalone) vo veľkoobjemových dávkach alebo LV dávkach s návnadou a/alebo fagostimulantom, aplikované na dospelcov.

V polovici 60. rokov sa uplatnili systémové organofosfáty (phosphamidon, dimethoate, dicrotophos), aplikované na vajíčka a liahnuce sa larvy. Od 70. rokov začali pribúdať insekticídy „nových generácií“, ako napr. pyretroidy a neonikotinoidy. V 21. storočí sa ku skúškam prípravkov pripojila aj Európa, kam bola vrtivka zavlečená v roku 1988. Do konca 20. storočia sa stačila rozšíriť v Švajčiarsku, Taliansku a Slovinsku, v prvých 17 rokoch 21. storočia expandovala do väčšiny európskych štátov, kde sa orechy pestujú a do Turecka.

Vďaka environmentálnym a hygienickým záujmom verejnosti, ktoré viedli k zákazu arzeničnanov, chlorovaných uhľovodíkov, tiofosfátov, organofosfátov a veľkej časti neonikotinoidov, sa súčasný záujem upiera na diamidy, účinné látky biogénneho pôvodu (avermectiny, spinosyny, fermentačné zvyšky a usmrtené bunky Gram-negatívne, tyčinkovité, aeróbne baktérie Burkholderia spp.) a botanické insekticídy. Dnes už zabudnutý cryolit by mohol vystriedať kaolin.

Účinnosť insekticídov

Preštudoval som informácie o ochrane na americkom kontinente, používanej v posledných 20 rokoch, aby som čitateľov informoval, aká je perspektíva použitia „vyskúšaných insekticídov“ u nás. Pre upresnenie predstavy som kurzívou vyznačil účinné látky (úč.l.), ktoré neboli v EÚ zaradené do Anexu I povolených účinných látok alebo z neho boli vyňaté, a teda zakázané (a sú pre nás teda neperspektívne), zatiaľ čo tučným písmom som zvýraznil látky v Anexe I „prežívajúce“, ktoré stoja za úvahu o registrácii na orechy a vrtivku (pokiaľ sú účinné, alebo ich účinnosť bude preukázaná). Bez zvýraznenia sú prípravky nevhodné do IP z ekotoxikologického hľadiska.

Výbornú účinnosť (95 – 100%) vykázali adulticídy s ú.l. malathion (v 20. storočí), phosmet, chlorpyrifos a acetamiprid (vyššia dávka), ako ovicíd a ovilarvicíd sa osvedčili phosphamidon, dimethoat a dicrotophos. Ako systémovo pôsobiaci larvicíd po aplikácii na pôdu (granulát) pri stromoch sa preukázal imidacloprid.

Výborná ochrana sa dosahuje aplikáciou zmesných prípravkov s ú.l. fenpropathrin + clothianidin alebo bifenthrin + imidacloprid, ktoré majú účinok adulticídny a ovilarvicídny. Rovnaký účinok sa dosahuje ošetrením TM insekticídov s ú.l. bifenthrin a zeta-cypermethrin + chlorpyrifos, fenpropathrin a clothianidin, beta-cyfluthrin a imidacloprid, bifenthrin + imidacloprid a zeta-cypermethrin + chlorpyrifos.

Medzi perspektívne, ale problematické ú.l. patrí spinosad. Dosahuje sa ním výborná účinnosť, ale vždy s vnadidlom a v závislosti od populačnej hustoty škodcu, poveternostných podmienok, dávky, frekvencie ošetrenia a termínu aplikácie môže byť zásah aj neúčinný.

Dobrú účinnosť (75 – 95%) vykázali malathion (v 21. storočí), acetamiprid (nižšia dávka), imidacloprid (ako ovilarvicíd), fenpropathrin, clothianidin (vyššia dávka, ako ovilarvicid), beta-cyfluthrin, zmiešané prípravky s ú.l. bifenthrin + zeta-cypermethrin + imidacloprid, malathion + gamma-cyhalothrin alebo TM lamda-cyhalothrin a clothianidin, bifenthrin + abamectin a zeta-cypermethrin + chlorpyrifos.

Strednú účinnosť (50 – 75%) vykázali bifenthrin, lambda-cyhalothrin, clothianidin (nižšia dávka), cyclaniliprole, spinetoram, spinetoram + methoxyfenozide; nízku účinnosť (20 – 50%) cyantraniliprole a neúčinnými (0 – 20%) sa ukázali ú.l. oxydemetonmethyl, carbofuran, malathion (v 21. storočí), chlorantraniliprole a tolfenpyrad.
Z prehľadu je zrejmé, že u nás veľa možností vďaka regulácii pesticídov v EÚ nemáme.

Stratégia ochrany

Na základe bionómie vrtivky bola jednoznačne prijatá stratégia ošetrovania adulticídnymi prípravkami od začiatku letovej aktivity imág do začiatku kladenia vajíčok samičkami. Od začiatku kladenia vajíčok ošetrovanie prípravkami s adulticídnymi a ovilarvicídnymi účinkami, resp. zmesnými prípravkami s ú.l. vykazujúcimi oba účinky, resp. ich TM.

Frekvencia ošetrenia sa podľa reziduálnej účinnosti pohybuje od 2 do 10 v 7 – 14 denných intervaloch. Začiatok ošetrovania a jeho priebeh, frekvencia ošetrovania a dĺžka intervalov sa monitoruje pomocou lapákov na imága, kontrolou prítomnosti vajíčok v samičkách, ulovených na lapáky a kontrolou vpichov v oplodí (šupke) orechov.

S výnimkou organofosfátov s „knock down“ efektom sa vždy do zmesi pridáva vnadidlo, popr. i atraktant. Toto opatrenie umožňuje použiť ošetrovanie LV (low volume – nízkoobjemovými dávkami), ktoré sú polovičné a ešte nižšie ako vysokoobjemové (tie sú štandardom pre plošné ošetrenie celých korún stromov a podľa veku alebo veľkosti stromov presahujú 2000 l/ha).

LV dávkami sa dosahuje ošetrením len spodnej polovice stromov, ošetrovaním každého druhého radu alebo bodovou aplikáciou na malú časť koruny (metóda „attract and kill“). Aj napriek pokračujúcim náletom vrtivky na lapáky sa štandardne končí s ochranou 3 týždne pred zberom, pretože larvy, ktoré sa vyliahli z vajíčok nakladených v tomto období už nespôsobujú ekonomicky významné škody na jadrách orechov.

Vnadidlá (fagostimulanty) a vábidlá (atraktanty)

Fagostimulanty „vzbudzujú chuť k jedlu“ a spravidla aj lákajú charakteristickou vôňou. Atraktanty (s.lat.) sú chemické látky, ktoré lákajú svojou vôňou vnímavé jedince ku zdroju vône. Môžu nimi byť aj semiochemikálie, určené na chemickú komunikáciu medzi jedincami rovnakého druhu (feromóny), rôznych druhov (kairomony), prchavé látky charakteristické pre rastliny, slúžiace ako potrava herbivorov (volatils, esence), popr. produkty rozkladu a pod. (čpavok, oxid uhličitý, putrescín aj.).

Tieto návnady zvyšujú účinnosť insekticídnych zmesí u požerovo pôsobiacich insekticídov a zvyšujú, alebo dokonca podmieňujú účinnosť lapákov.

Do roku 1934 boli realizované neúspešné pokusy s prilákaním vrtiviek na rôzne ingrediencie. Až pokusy z rokov 1937 – 1939 priniesli úspech. Od roku 1939 začala byť úspešne používaná tzv. McPhailova návnada, ktorá pozostáva z vodnej suspenzie kazeínu (5%) konzervovaného a hydrolyzovaného 3% roztokom NaOH. Podobnú účinnosť preukázala aj návnada z trstinového cukru a pivovarských kvasníc, ktorá sa však neujala pre veľké zastúpenie vedľajších úlovkov necieľových zástupcov hmyzu, ktoré sťažovali kontrolu.

Návnada bola liata do misiek alebo špeciálnych sklenených baniek s otvorom na dne (McPhailova pasca). V rovnakej práci publikovali autori pokusy s náhradou kazeínu glycínom. Atraktant vykazoval lepšiu účinnosť a v koncentrácii glycínu 2% a 2,5% vyššiu než 4% a 5%. Účinnosť tiež zvýšila konzervácia glycínu NaOH (3%). Vyššia účinnosť bola zistená u lapákov, kde bola 2x týždenne len dolievaná voda do návnady v porovnaní s úplnou výmenou návnady 1x týždenne.

Na účinnosť nemalo vplyv dodávanie čistej vody alebo hydroxidu. Účinnosť si návnada uchová pri pridávaní odparenej vody až 7 týždňov. V 40. rokoch 20. storočia táto návnada začala byť používaná štandardne v monitorovacích lapákoch na vrtivky ako atraktant (s použitím 2,25% glycinu a 3% NaOH). McPhailova návnada však stále zostala štandardným fagostimulantom v zmesiach na ošetrovanie proti vrtivke orechovej. V roku 1948 bolo zistené, že vrtivku Rhagoletis pomonella, škodiacu na jablkách, láka čpavok.

Na to nadviazalo zistenie, že (NH4)2CO3, používaný hojne ako „čuchacia soľ“ ku krieseniu z mdlôb alebo ako kypriaci prášok do pečiva (ako „éčko“ E503), láka aj vrtivku višňovú (Rhagoletis cingulata). Strhla sa „honba“ za zdrojmi čpavku, atraktívneho pre rôzne druhy vrtiviek. Skúšali, a naďalej sa skúšajú až neuveriteľné kombinácie (napr. mŕtvolný jed putrescín) a došlo i na vrtivku orechovú.

Zatiaľ čo pri mnohých druhoch (medzi inými aj pre vrtivku čerešňovú a višňovú) sa ukázal najúčinnejším acetát (octan) amónny a stal sa štandardným „vrtivkovým atraktantom“, v prípade vrtivky orechovej zostala najvyššia účinnosť uhličitanu amónnemu, ktorý je štandardom pre tento druh. Nakoniec k najväčšej zmene došlo u fagostimulantu. Kazeín nahradili komerčné produkty, ktorých základom je kukuričný lepok.

Trochu to súvisí s predchádzajúcim textom. Aminokyselina glycín nie je príliš rozšírená. Jej najväčším prírodným zdrojom je keratín a práve kukuričný lepok. Jeho hydrolyzát sa ukázal ako účinnejší než kazein a stal sa štandardom pre insekticídne zmesi na vrtivku orechovú. Ale ani tým ešte všetko neskončilo. Živočíchovia potrebujú ako zdroj energie cukry.

To platí aj v prípade hmyzu, zvlášť lietajúceho, ktorý má pre svoje krídelné svaly enormnú potrebu energie. To využili v evolúcii krytosemenné rastliny, a aby ich kvety boli opelené, lákajú opeľovače sladkým nektárom. Mnoho z nich má na listoch ešte dodatkový zdroj, extraflorálne nektáriá a na šírenie semien ich obaľujú sladkou dužinou, ktorá je v tráviacom trakte živočíchov strávená, zatiaľ čo nepoškodené semená s exkrementami sa šíria tam, kam by sa samé nedostali.

V „evolúcii“ atraktantov a fagostimulantov na to vsadili aj vedci. Najlacnejším zdrojom cukru je melasa, ktorá, ako sa ukázalo, zvyšuje účinnosť insekticídov, obzvlášť mikrobiálnych, ktoré sú zvlášť citlivé na minimálne množstvo skonzumovaných infekčných partikulí. Aj v prípade vrtivky orechovej bolo preukázané, že melasa zvyšuje účinnosť insekticídnych zmesí i lepkových fagostimulantov.

Súčasné americké metodiky ponúkajú výber z možností, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktov, do insekticídnych zmesí pridávať lepkový hydrolyzát a/alebo melasu. V 21. storočí uviedla firma Dow Agrisciences (dnes Corteva Agriscience) na trh prípravok GF-120 (komerčné názvy GF-120TMNF, GF-120 ™Fruit Fly Bait, GF-120 NF Naturalyte®Fruit Fly Bait, Naturalyte GF-120 Organic Fruit Fly Bait, Naturalure®Fruit Fly Bait Concentrate, Eco-Naturalure Fruit Fly Bait, SPINTOR™ FLY), určený na mnoho druhov vrtiviek na ochranu metódou „attract and kill“.

Základom je tekutý cukor, lepkový hydrolyzát a naviac obsahuje i atraktant acetát amónny a insekticíd spinosad. Je určený na bodovú aplikáciu a napriek tomu, že funguje sám o sebe, zvyšuje jeho účinnosť na vrtivku rodu Rhagoletis pridanie melasy.

Ani tým výskum návnad neskončil. Dvaja americkí vedci už v roku 1958 zistili, že éterický olej zo semien archangeliky lekárskej (Archangelica officinalis) je atraktantom pre samcov R. completa, ale až v roku 1996 bolo chemickými analýzami a biologickými skúškami upresnené, že atraktívna zložka oleja sa nachádza vo frakcii seskviterpénov a je ním β-caryofyllene. Pôsobí ako paraferomón – vábi predovšetkým samcov (3x viac než samice) a dokáže nielen preukázateľne, ale aj presvedčivo zvýšiť účinnosť čpavkových atraktantov.

Dalo by sa uvažovať o tom, že prakticky je to nepoužiteľný výsledok výskumu, pretože škodlivé sú predovšetkým samice. Každopádne praktický výstup na seba nedal dlho čakať. Bolo zistené, že pokiaľ sa lapáky s β-caryofyllenom umiestnia do koruny orechov do výšky najmenej 5 m, zhoduje sa maximum letovej aktivity imág, zastúpených predovšetkým samčekmi, so začiatkom kladenia vajíčok samičkami, teda termínom indikácie ošetrení ovilarvicídnymi prípravkami.

Má to jedno úskalie. Ako atraktant pôsobí β-caryofyllene len pri zriedení etylalkoholom okolo 1:1000. Pri väčšom alebo menšom riedení pôsobí naopak repelentne. Podobný fenomén bol zistený aj u Drosophilla suzukii, kde acetón zvyšuje účinnosť návnady, ale iba v úzkom rozmedzí okolo 0,05% koncentrácie.

Z „horúcich“ noviniek (publikované v roku 2018) môžeme spomenúť identifikáciu dvoch laktónov zo samčekov vrtivky orechovej, ktoré v poľných pokusoch, realizovaných na 57 lokalitách vo Francúzsku, preukázali až desaťnásobné zvýšenie účinnosti lapákov.

Keď všetky tieto poznatky prepojíme, rysuje sa už konkrétnejšia predstava o tom, že lapáky s návnadou by mohli byť v ochrane použité na metódu „vychytávanie samcov“ (angl. Male Annihilation Technique alebo MAT), ktorá je obdobou dezorientácie alebo mätenia samcov feromónmi, v prípade vrtivky orechovej ešte výhodnejšia, pretože so samcami sa „zvezie“ i časť samíc.

Lapáky

V Amerike boli do roku 1939 na signalizáciu vrtivky používané výletové izolátory, v ktorých bolo sledované liahnutie imág z kukiel v pôde pod stromami. V nasledujúcom období, po odhalení prvých návnad, boli používané miskovité lapáky, ktoré slúžili skôr ako nádoba na návnadu a iba vzácne boli kryté strieškou proti dažďu a už vôbec nie žiadnou bariérou proti úniku múch z nich (okrem ich utopenia v návnade).

Vystriedali ich sklenené bankovité (hruškovité) lapáky, na vrchole uzavreté, s dnom deravým a vtiahnutým do vnútra banky (tzv. McPhailove pasce). Tie sa hojne používajú dodnes, ale pretože žijeme v „dobe plastovej“, sú lisované z plastov a dvojdielne, s vrchným dielom transparentným a spodným žltým. Pretože ale na svete existujú oveľa škodlivejšie vrtivky, ktorým je venovaná väčšia pozornosť, mali vo vývoji lapákov predstih a na vrtivku orechovú bola len overovaná účinnosť lapákov, ktoré sa osvedčili na ne.

Vďaka tomu sa zistilo, že na Rhagoletis completa, podobne ako na iné druhy rovnakého rodu, pôsobí atraktívne žltá farba, ktorá je atraktívnejšia než používané vnadidlá. Vďaka tomu sklenené McPhailove lapáky vytlačili žlté ploché dosky (2D lapáky). Skúšky preukázali, že v Amerike dominantné na trhu žlté doštičky z voskovaného alebo laminovaného kartónu nie sú tak účinné ako plastové a vo „svete vrtivky orechovej“ nastala „doba plastová“.

Medzitým, po skúsenostiach s Rhagoletis pomonella, ktorá škodí na jablkách a R. mendax, ktorá škodí na kanadských čučoriedkach, vedci upreli pozornosť na 3D lapáky (v tomto prípade gule). Červené a modré nelovili vôbec, žlté menej než 2D lapáky. „Kokosovým orieškom“ sa stali zelené gule. Lovili menej ako žlté pred dosiahnutím vrcholných úlovkov na žltých, ale potom lovili lepšie.

Okrem toho, zatiaľ čo žlté doštičky a gule boli oblepené všemožným hmyzom, na zelených guliach tvorila prevažnú časť úlovku vrtivka orechová. Vykazovali teda značnú selektivitu k cieľovému druhu.

Zelené lapáky sa môžu zdať v porovnaní so žltými neúčinné. To platí pred začiatkom kladenia vajíčok samičkami. Potom se situácia mení, ako dokazuje graf 1.

Pretože vrtivka sa kuklí v pôde, logika hovorila, že lapáky viditeľnejšie zospodu budú účinnejšie než 2D lapáky. Skúšky 3D lapákov v tvare lievika to však nepotvrdili, ani 2/3D lapáky (lapáky 2D ohnuté do tvaru „V“ alebo polvalcov). Revolučnými sa však stali švajčiarske lapáky Rebell®amarello, ktoré môžeme zaradiť priestorovo do skupiny 3D a sú tvorené dvoma doskami (2D) spojenými do kríža.

Od ich uvedenia na trh neprekonali ich účinnosť na všetky druhy rodu Rhagoletis, škodiace na našom území, žiadne zo skúšaných lapákov. Z porovnávaní vyplynuli ďalšie dôležité poznatky. Vrtivka orechová neochotne lezie do dierok (s výnimkou veľkého otvoru na dne McPhailových lapákov), na rozdiel od napr. japonskej vínnej mušky Drosophila spp. alebo vrtivky velkohlavej (Ceratitis capitata).

Málo účinné sú preto lapáky, do ktorých musia vliezť muchy do vnútra dierkou alebo trubičkou než tie, ktoré sa prilepia na svoj povrch. Pritom viskózne, vazelíne podobné lepidlá sa ukázali lepšie než tuhé. Lepšie výsledky vykazujú lapáky, ktorých žltá farba je vo vlnovom rozsahu posunutá skôr k farbe zelenej než červenej.
K významným poznatkom zo skúšok lapákov patrí, kam ich umiestniť v korune stromov.

Svetová strana a viditeľnosť (oslnenie) je zásadným rozdielom oproti vrtivkám na čerešniach a višniach, u ktorých sa inštalujú na južnú časť koruny a na periférne konáre tak, aby boli dobre viditeľné z medziradia. Pre vrtivku orechovú sa musia inštalovať na severnú časť koruny tak, aby boli maximálne zatienené lístím.

Pre bežný monitoring postačuje umiestnenie lapákov do výšky okolo 2 m. Pokiaľ však chceme od lapákov viac (odhadnúť dobu kladenia zelenými lapákmi, uplatnenie MAT metódy), potom sa s nimi musíme vyšplhať na strom do výšky 4 – 5 m.

Zo syntézy výsledkov pokusov i praxe vyplýva, že komplexným prístupom sa dá maximalizovať úspešnosť monitoringu a ochrany proti vrtivkám. Základom monitoringu by mohli byť žlté krížové lapáky, opatrené návnadou zo zmesi glycínu alebo lepkového hydrolyzátu, melasy, uhličitanu amónneho a laktónu.

Na ich základe možno určiť začiatok ochrany proti imágam (napr. metódou attract and kill), termín kontroly kladenia vajíčok, resp. urobiť kontrolu vajíčok v ulovených samičkách a kontrolovať reziduálnu účinnosť ošetrení. Doplnením o zelené lapáky s návnadou ako pri žltých lapákoch, ale obohatenú o β-caryofyllene by bolo možné upresniť termín kontroly vajíčok a vpichov, alebo informáciu priamo použiť na termínovanie aplikácie ovilarvicídnych insekticídov a pokiaľ majú i adulticídny účinok, potom aj kontrolu reziduálnej účinnosti ošetrení.

Pridávaním zmesi hydrolyzátu kukuričného lepku s melasou, popr. i uhličitanom amónnym by bolo možné zefektívniť účinnosť insekticídnych zmesí. Možnosť pridania laktónov je zatiaľ predmetom skúšok, ich ceny, dostupnosť a prípadná registrácia sa môže natiahnuť na celé roky.

Pokusy v roku 2019

S ohľadom na fakt, že lapáky Rebell amarello u nás zatiaľ nie sú bežne dostať, ich cena je neporovnateľne vyššia než u dostupných 2D lapákov a tie sú zase málo účinné i vzhľadom k tomu, že k obom nie je ľahké pridať návnadu. Držím sa zásady, že všetko, čo ovocinári používajú by malo byť dostupné a lacné, preto som urobil v roku 2019 pokusy, ktoré k naplneniu tejto zásady vedú.

V prvom pokuse som ako lapáky použil komerčne dostupné žlté PE fľaše s objemom 900 ml, používané ako obaly na horčicu a menšie 700 ml zelené fľaše na šampóny a pod., natreté americkým lepom na odpudzovanie vtákov Tanglefoot. Porovnanie účinnosti s 2D lapákmi a McPhailovymi lapákmi som na vrtivku orechovú nerobil, pretože pri pokusoch s vrtivkou čerešňovou a višňovou jednoznačne najlepšie výsledky dosiahli žlté fľaše.

Do časti lapákov oboch farieb som použil ako atraktant (NH4)2CO3 (v diagrame UA). Jeden pokus bol urobený na Morave (MOR v diagrame), v extenzívnom starom orechovom sade s relatívne nízkou populačnou hustotou vrtivky, kde bolo umiestnených viac lapákov, po jednom na strom.

Druhý pokus bol urobený na Slovensku (SK v diagrame), v orechovej aleji v intraviláne Nitry, kde bola zistená vysoká populačná hustota vrtivky. Tu bolo rozmiestnených po jednom lapáku z každého variantu na jednom konári jediného stromu, čo zabezpečovalo bezprostrednú vzájomnú konkurenciu.

Na žltých fľašiach bez atraktantu boli úlovky v moravskom pokuse s nižšou populačnou hustotou škodcu 1,8x vyššie oproti zeleným. V slovenskom pokuse s vysokou populačnou hustotou škodcu bola žltá fľaša dokonca 4,7x účinnejšia. Vplyv farby na atraktivitu bez ohľadu na to, či mali alebo nemali atraktant, sa prejavil na Morave 1,1x a na Slovensku 2,7x vyššou účinnosťou žltých.

Na žltých fľašiach s atraktantom boli na Morave úlovky 1,2x a na Slovensku 2,4x vyššie než v zelených lapákoch s atraktantom. Na žltých fľašiach s atraktantom boli na Morave úlovky 1,4x a na Slovensku 3,6x vyššie než v lapákoch bez atraktantu alebo 2,5x a 17x vyššie než úlovky na zelenej fľaši bez atraktantu. Zelené fľaše s atraktantom boli na Morave 2x a na Slovensku 7x účinnejšie, než lapáky rovnakej farby bez atraktantu a tiež 1,4x alebo 1,5x účinnejšie než žlté fľaše bez atraktantu.

Nakoniec pri porovnaní účinnosti lapákov s atraktantom a bez neho, bez ohľadu na farbu lapáku, boli na Morave lapáky s atraktantom 1,6x účinnejšie a na Slovensku 4,2x.

Tieto zistenia potvrdzujú publikované údaje, podľa ktorých sú žlté lapáky účinnejšie než zelené, zvlášť v porastoch s vysokou populačnou hustotou, ale tiež naznačujú, že tento rozdiel sa znižuje pri použití s atraktantom i to, že atraktant ovplyvňuje lapáky rovnakého typu viac než ich farba a že jeho význam stúpa so stúpajúcou populačnou hustotou škodcu.

Výsledky sa zdajú byť jednoznačné – v prospech žltých fliaš s uhličitanom amónnym, ale v skutočnosti je potrebné zodpovedať mnoho otázok, ktoré vďaka nepravidelným kontrolám lapákov, nevymieňaniu návnady a bez optimalizácie odtieňa zelenej farby nemohli byť zodpovedané. Najspoľahlivejším záverom, za ktorý môžem dať ruku do ohňa je: „jedzte horčicu, fľaše sa vám budú hodiť“.

K druhému pokusu ma priviedli dva fakty. Čistý uhličitan amónny možno získať skôr u predajcov laboratórnych chemikálií. Ako E503 na trhu je často predávaný hydrogenuhličitan amónny (NH4HCO3) alebo vďaka charakteru výroby je pod týmto éčkom skrytá zmes oboch chemikálií. Ako účinný atraktant sa u vrtivky čerešňovej ukázal dialýzou purifikovaný moč (ťažko povedať, na čo je vedcom dobrý, ale je drahý a dostať ho možno u predajcov špeciálnych laboratórnych chemikálií) a boli publikované údaje, že vrtivky láka a olizujú vtáčí trus.

Čo majú spoločné tieto dva odpadné živočíšne produkty? Čo by na nich mohlo zaujímať vrtivky? Sú to dve látky, do ktorých metabolicky živočíchy prevádzajú toxický čpavok z metabolizmu aminokyselín a purínových báz. U cicavcov je to močovina, vo vode rozpustná a vylučovaná močom, u plazov a vtákov je to kyselina močová, vo vode nerozpustná, dodávajúca bielu farbu vtáčiemu trusu.

Kyselinu močovú ani jej amónnu soľ na trhu nezoženiete (ale stretnúť sa s ňou môžete – spôsobuje dnu a podobné bolestivé ochorenie kĺbov u ľudí, psov, atď.), zatiaľ čo močovinu bežne používa každý ovocinár a má ju často doma na sklade. Preto boli testované (NH4HCO3) a močovina ako alternatíva k (NH4)2CO3. Ako štandard bol použitý acetát amónny ako všeobecný štandard pre vrtivky rodu Rhagoletis.

Výsledky priniesli priaznivé poznanie. Hydrogenuhličitan i močovina sú oveľa účinnejšie než acetát amónny a teda oba použiteľné na vrtivku orechovú ako atraktant a močovina môže konkurovať prinajmenšom hydrogenuhličitanu amónnemu. Ponúka sa aj možnosť jej použitia na zvýšenie účinnosti návnady v insekticídnych zmesiach, pri súčasnom využití ich hnojivých schopností na listoch. K tomu je ale potrebné otestovať dávku a fytotoxicitu, pretože o močovine je známe, že môže listy páliť, ale u orechov mi o tom nie sú známe žiadne informácie.

Výskyt na Morave a Slovensku v roku 2019

V júli a auguste 2019 boli na mnohých lokalitách Moravy a Slovenska rozvesené žlté „fľašové“ lapáky bez atraktantu na monitorovanie výskytu vrtivky orechovej. Výsledky sú zachytené v mapke (krúžky) a doplnené publikovanými nálezmi zo Slovenska (kosoštvorce na mape). Oveľa podrobnejšie mapovanie výskytu v Českej republike urobil Ing. Kamil Holý, PhD. z VÚRV Praha-Ruzyně, publikované a dostupné i na internete, ktoré neboli do tejto mapy prevzaté ako publikované nálezy.

Pri prejazdoch Moravou a Slovenskom som vyskúšal novú rýchlu metódu monitoringu, umožňujúcu plošné monitorovanie škodlivého výskytu. Na orech bol zavesený na 10 min. žltý fľašový lapák s uhličitanom amónnym. V priebehu tejto krátkej doby, pokiaľ bola prítomná vrtivka v škodlivom množstve (overované v októbri podľa množstva čiernych plodov na časti monitorovaných stromov), lapák odchytil 1 -11 dospelcov.

Veľkosť úlovku tiež zodpovedala miere poškodenia plodov na jeseň. Na stromoch so žiadnym úlovkom nebolo zistené žiadne poškodenie, prípadne len zanedbateľné (resp. obtiažne identifikovateľné). Metóda je použiteľná v dobe maximálneho výskytu na prelome júla a augusta, nie je účinná za dažďa, vetra, pred 10. hod. a po 17. hod. SEČ. Výsledky boli do mapy vynesené ako krátkodobý monitoring (hviezdičky na mape).

U dlhodobo exponovaných lapákov bez úlovkov môžeme predpokladať vysokú pravdepodobnosť neprítomnosti vrtivky v blízkom okolí, zatiaľ čo u desaťminútovej kontroly neprítomnosť na lapákoch nemusí byť totožná s neprítomnosťou v lokalite, ale prítomnosť signalizuje už škodlivé množstvo.

Dočkáme sa teda ochrany orechov proti inváznej vrtivke?

Odpoveď na otázku, položenú v názve článku nie je jednoduchá, ale ja sám osobne optimisticky hovorím – áno. Druhou otázkou je – kedy? Z vyššie uvedených informácií je zrejmé, že máme dosť informácií na monitorovanie i indikáciu ošetrení, ktoré sa ešte vylepšujú. Poznáme stratégiu ochrany, ale chýba nám to hlavné – registrácia vhodných prípravkov.

Momentálne nemáme ani v Česku, ani na Slovensku do orechov registrovaný žiadny. Redukciou ich spektra legislatívnym krokom EÚ ich ani veľa nezvýšilo. Ochrana proti tejto vrtivke sa však netýka iba orechov. V Amerike bolo preukázané, že vrtivka napáda i neskoré broskyne, pokiaľ sú pestované v blízkosti orechov, najmä v záhradách. Pojem blízko nie je definovaný. Ja som v Dvoroch nad Žitavou našiel samičku kladúcu do broskyne odrody Cresthaven, 1 km od jediného silne napadnutého orecha.

Z vyššie uvedeného prehľadu by som navrhoval usilovať o registráciu prípravkov na bázy spinosadu a acetamipridu proti vrtivke orechovej a obaľovačovi jablčnému s rozšírením aj na broskyne proti vrtivke orechovej, obaľovačovi východnému a psote broskyňovej.

graf1

graf2

 
 
RNDr. Oldřich Pultar,
špecialista na ochranu proti živočíšnym škodcom