Pôvod ovocných drevín
Väčšina ovocných druhov prešla dlhou cestou vývoja a vývinu do podoby, ako ich poznáme dnes. Pôvod ovocných drevín nachádzame v troch centrách na ázijskom kontinente.
Prvé centrum pôvodu sa nachádza v zakaukazskej oblasti malej Ázie, oblasti Perzského zálivu a v dnešnom Turkmenistane. Z tejto oblasti sa k nám počas dôb minulých dostali jablone, hrušky, dule, slivkoviny, čerešne, marhule, mandle, orech kráľovský a mandle. Postupne prechádzali vývojom a prispôsobeniu sa našim podmienkam.
Niektoré sa zmeneným klimatickým podmienkam stihli prispôsobiť, iné ešte nie, v dôsledku čoho sa vyskytujú aj niektoré problémy pri pestovaní, ako napríklad náchylnosť kvetov marhúľ na mráz. V oblasti Európy sú najdlhšie pestované jadroviny, najmä jablone a hrušky a práve tieto sa zmeneným podmienkam prostredia prispôsobili a tunajšia klíma im nespôsobí výrazné škody. O niečo neskôr začali do oblasti strednej Európy prenikať marhule a mandle, ktoré sa podmienkam strednej Európy ešte nestačili v plnej miere prispôsobiť.
Druhé centrum pôvodu, z ktorého sa ovocné dreviny šírili do Európy, je oblasť Stredozemného mora. Odtiaľto pochádzajú najmä zástupcovia drobného ovocia, ako napr. maliny, černice, egreše, ríbezle, ale aj lieska. Pravdepodobne je to však oblasť sekundárneho rozšírenia týchto druhov, ktoré boli introdukované najmä Rimanmi a Grékmi.
Tretie centrum pôvodu je lokalizované do oblasti Číny, z ktorej pochádza najstaršie kultúrne využívaný ovocný druh broskyňa. Pôvodný domov ekotypov, z ktorých sa vyvinuli broskyne je juh Číny, odkiaľ sa dostali pomocou obchodníkov s hodvábom do Perzie (Irán). Z tejto oblasti, ktorá je nesprávne považovaná za ich pôvodnú domovinu, sa broskyne neskôr pričinením Grékov, ale najmä Rimanov dostali aj do Európy.