Práce v ovocnej záhrade v novembri a v decembri
Prišli posledné mesiace roka. Neúprosne sa blíži zima a my by sme mali rozbehnúť dokončovanie jesenných prác. Verím, že úrodu z ovocných stromov máte už pozberanú, uloženú vo vhodných priestoroch na zimu, prípadne spracovanú na kompóty, šťavy, mušty, sirupy, pyré, vína,
alebo je pripravená na sušenie či na destiláciu.
Práce v novembri
Keď sa pozrieme na november v pranostikách, zvyčajne prináša ochladenie. Vtipne a obrazne sa to vysvetľuje aj v nasledujúcich pranostikách: Na svätého Huberta ide teplo do čerta. Na svätého Martina (11.november) drž sa synku komína a na svätú Katarínu (25.november) schovaj sa pod perinu. V minulom roku dokonca vďaka teplu stromy kvitli a priniesli aj druhú úrodu.
November chladnejším a vlhším počasím umožňuje v záhradkách presádzať aj staršie ovocné stromy, napríklad jablone a hrušky, ale aj kríky. Presádzame ich podľa možnosti s balmi zeminy. Choré a suché ovocné stromy odstránime vyklčovaním ešte pred príchodom zimy. Súčasne odstránime z jadrovín a kôstkovín mumifikované, moniliózou napadnuté plody.
Začneme so zoškrabovaním starej borky – kôry, lišajníkov a machov. Pri mladých rodiacich stromoch, najmä na slabšie rastúcich podpníkoch (napríklad pri jabloniach podpník M9) podľa potreby vymeníme drevené koly a úväzky.
Po opade listov zo stromov sa robí tzv. asanačný postrek meďnatým prostriedkom, napr. Kuprikolom (0,6 až 0,8%). Postrekujeme stromy broskýň, ale aj jadrovín, egrešov a čiernych ríbezlí. Ak sme ešte neurobili prihnojenie, urobíme tak tento mesiac so súčasným plytkým zarýľovaním – aspoň príkmenných okruhov či pásov, čím zároveň odstránime trávu a burinu, ktoré často slúžia ako úkryt hrabošom a iným škodcom.
Použijeme na to rýľovacie vidly. Dôležité je prihnojenie kompostom, prípadne maštaľným hnojom. Súčasne sa odporúča pridať aj superfosfát a síran draselný.
Z kmeňov ovocných stromov odstraňujeme lapacie pásy a spálime ich. Kontrolujeme a opravujeme oplotenie záhrady. Všetko opadané lístie pohrabeme a kompostujeme.
Vo vinohrade, ak nie sú silnejšie mrazy, môžeme v teplejších oblastiach vysádzať nové sadenice hrozna, ale lepšie je s výsadbou počkať na jarné mesiace. Pripravujeme si jamy na jarné vysádzanie, prípadne pôdu rigolujeme. Podľa potreby ju vápnime, hnojíme maštaľným hnojom alebo kompostom a plnými priemyselnými hnojivami. Pôdu nakopcujeme ku krom. Zostriháme konáriky rakytníka s plodmi a uložíme ich na 2 dni do mraziaceho boxu, oklepeme a užívame s medom.
Uzatvoríme hydranty, schováme čerpadlá, vypustíme vodu z vodovodných rúr a zo závlah, pretože môžeme už očakávať v dohľadnej dobe prízemné mrazíky. V miestach so silnejšími holomrazmi chránime porasty jahôd prikrývkou z čečiny proti vymŕzaniu. Pri nedostatku jesenných zrážok ovocné dreviny po opade lístia výdatne zavlažíme.
Bio ochrana
Niekoľko desiatok rokov hľadali vedci takú ochranu rastlín, aby nebolo potrebné striekať proti chorobám chemikálie – prírode cudzie látky, ale aby sa rastliny samy bránili proti hubovým chorobám. Konečne máme riešenie vo forme prípravkov, ktoré navedú rastlinu na to, aby si sama vyrobila ochranu proti rôznym patogénom.
Produkty, ako sú PlanTonik, Imunofol alebo Chitopron, Folicit či PowerOf-K, sú novou cestou v ochrane rastlín. Sú to látky, ktoré zvyšujú obranyschopnosť rastlín. Fungujú podobne ako funguje očkovanie u ľudí. S týmito prípravkami prebudíme obranyschopnosť rastlín a schopnosť rýchlej reakcie voči votrelcovi, akým môžu byť huby alebo baktérie.
Výsadba ovocnín
Po zbere úrody nastal čas na výsadbu, či výmenu ovocných stromčekov a kríkov. Ako na to ?
Pred sadením je potrebné pôdu pripraviť tak, aby vysadené stromčeky mali možnosť dobre zakoreniť, rásť a prinášať úrodu. Stromčeky je najlepšie vysádzať na jeseň, najlepšie od druhej polovice októbra, keď sú výhonky už vyzreté.
Na jednom mieste podľa druhu a podpníka budú rásť niekoľko desaťročí, preto sa pre ne oplatí vytvoriť čo najlepšie podmienky. Aspoň 2-3 týždne pred výsadbou vykopeme dostatočne hlboké a široké jamy, čím pôdu prevzdušníme, odstránime trváce buriny a spodnú nekvalitnú, ílovitú a kamenistú pôdu nahradíme kvalitnou zeminou.
Vykopané jamy necháme jeden až dva týždne prevzdušniť a potom do nich navozíme ornicu. Na dno vykopaných jám nedávame čerstvý maštaľný hnoj, pretože v jame sa nedokáže dobre rozložiť, vytvára podmienky pre mikroorganizmy, ktoré podporujú bakteriálne odumieranie koreňovej sústavy. Stromčeky tak postupne odumierajú.
Na dno jám dáme v jednotlivých vrstvách dobre vyzretý niekoľkoročný kompost, ktorý postupne striedame s pomalšie pôsobiacimi minerálnymi hnojivami, ako je superfosfát a síran draselný. Do pôdy pridáme vápnik vo forme mletého vápenca, ktorý ozdravuje pôdu a je potrebný najmä pre kôstkoviny. Pri jeho použití dáme pozor, aby sme ho nedávali spoločne s organickými hnojivami, pretože sa neznášajú.
Medzi spomínané hnojivá vždy rozhodíme asi 5-10 cm vrstvu zeminy, ktorá ich dostatočne oddelí. Pri používaní hnojív dávame pozor, aby sme do jám nedali nadmerné množstvo, pretože pôda sa zasolí, čo spôsobuje popálenie mladých korienkov, čím dochádza k ich odumretiu. Na jednotlivé vrstvy zeminy rozhodíme len toľko zásobného hnojiva, ako keď prihnojujeme stromčeky opatrným rozhodením granúl podľa návodu na 1 m2.
Do najvrchnejšej časti zeminy už hnojivá nedávame, ale použijeme 10–20 cm vrstvu najkvalitnejšej ornice, prípadne záhradný substrát so zásobnými látkami na 2-6 mesiacov.
Dobre si rozmyslíme, kde v záhradke vysadíme nový stromček, aby sme ho nedali medzi dva staré stromy, ktoré ho budú svojou korunou zatieňovať a bohatou koreňovou sústavou mu budú odoberať potrebné živiny.
Koreňová sústava stromčekov, ktoré sú naštepené na plánkach, sa nachádza za obvodom koruny, čo predstavuje niekoľko metrov od kmeňa ovocného stromu. Pri orechoch je to 8 – 10 m, kde môžeme v pôde nájsť podľa typickej orechovej vône korene, ktoré odoberajú živiny iným ovocným druhom. Takto vysadené stromčeky budú mať veľmi ťažké podmienky pre rast a rodivosť.
Novú výsadbu sa snažíme založiť na mieste, ktoré je dostatočne vzdialené od pôvodných stromov a je slnečné. Na to isté miesto nesadíme ten istý druh, pretože v pôde ostali zárodky hubových chorôb a sú z nej odčerpané živiny. Odumreté alebo prestarnuté stromy nezrezávame tesne nad zemou, ale celé kmene vykopeme aj s koreňovou sústavou.
Mladé stromčeky, vysadené v blízkosti zrezaných pňov, nemôžu vytvárať dostatočnú koreňovú sústavu, pretože v pôde im prekážajú pôvodné korene, ktoré sú zdrojom spomínaných bakteriálnych chorôb.
Nové stromčeky na slaborastúcich podpníkoch, ako je M9, dula a Wangenheim, vysádzame pri štíhlom vretene na vzdialenosť 1,5 – 2 m. Spravidla ich dávame do pásových výsadieb. Pre tieto výsadby vyberieme celý pás pôdy do hĺbky 50 – 60 cm a šírky 100 – 120 cm, kde navozíme novú ornicu. Podobne postupujeme pri výsadbe drobného ovocia, ako sú ríbezle, egreše, maliny, len pôdu vymeníme do hĺbky 40–50 cm, podľa rastu koreňovej sústavy.
V takto pripravenej pôde sa novovysadeným druhom veľmi dobre darí.
V jeseni vysadené stromčeky rýchlejšie rastú, pretože ešte do zimy vytvoria nové korienky a majú náskok pred stromčekmi vysadenými v jarnom období. Netrpia ani vysušením koreňov ako pri jarnej výsadbe. Nepredané stromčeky na jeseň sa často predávajú ešte na jar.
Vysuší sa nielen koreňový systém, ale aj celý stromček. Nemajú dostatok vlahy, výhonky sú scvrknuté, nerastú, zasychajú a odumierajú. Pri jarnej výsadbe je potrebné urobiť hlboký výchovný rez (zaschnuté výhonky v korunke skrátime na 1–2 púčiky, alebo ich celé odstránime), aby koreňová sústava stačila zásobiť živinami nadzemnú časť.
Práce v decembri
Zima je z pohľadu poškodenia stromčekov hlodavcami a na pozemkoch v blízkosti lesov aj srnčou zverou najrizikovejšie obdobie v roku, preto nepodceňujme ich ochranu proti ohryzu. Záhradné náradie očistíme, nakonzervujeme a uložíme. Predĺžime mu tak životnosť, a zároveň sa vyhneme neporiadku z opadanej zeminy, či zo zvyškov rastlín v skladovacom priestore, ktoré môžu byť napadnuté chorobami alebo škodcami.
Gumové hadice natrieme glycerínom. Celú záhradu na zimu upraceme. Priebežne kontrolujeme uskladnené ovocie. Poškodené spracujeme na šťavy, mušty, prípadne na koláče, nahnité a napadnuté chorobami vyhodíme do asanačnej jamy. V prípade snehu a mrazíkov nezabudnime pravidelne prikrmovať užitočné vtáctvo v pripravených, nainštalovaných kŕmidlách, alebo na oknách, či čistých plochách dvora alebo záhrady.
Ak ste rezali ríbezle v jeseni, na niektorých odrezaných alebo zaschnutých dvoj až trojročných konárikoch čiernych ríbezlí, zriedkavejšie aj červených odrôd a egrešov ste si možno všimli čierne kruhy v ich strede. Sú to chodbičky, ktoré vyžierajú húsenice podobníka tipuľovitého a v nich aj prezimujú. Na jar pokračujú v žere, v máji sa kuklia a v júni sa liahnu motýle.
Samičky krátko po vyliahnutí začnú klásť vajíčka jednotlivo k púčikom. Vyliahnuté húseničky sa hneď vžierajú do výhonkov a postupne vyhlodávajú spomínané chodbičky. Poškodené konáriky na jar vôbec nepučia, alebo počas vegetácie náhle zvädnú. Naopak, často sa stáva, že sa poškodenie na konárikoch vôbec neprejaví. Boj proti podobníkovi tipuľovitému spočíva v odrezávaní konárov s prezimujúcimi húsenicami po úrode, alebo pri jarnom reze a ich následnom spálení.
Skontrolujeme ovocné stromy. Holé konáre ovocných stromov, ktoré sú bez lístia totiž umožňujú, aby sme si ich poriadne prezreli. Na ovocných drevinách je možné výborne rozpoznať mumifikované plody – ľudovo zvané múmie. Nenechávajte ich zbytočne na stromoch a čo najskôr ich odstráňte a zničte. Ak by ste s nimi nič neurobili, zvýšili by ste možnosť výskytu moniliózy – krúžkovitej hniloby na plodoch, ktorá postihuje ako kôstkoviny, tak i jadroviny.
Plody, ktoré sú napadnuté, sa časom scvrknú a môžeme ich v korunách stromov vidieť aj cez zimu. Obsahujú veľké množstvo spór, ktoré v jarných mesiacoch pomáhajú šíriť túto chorobu. Najvhodnejším preventívnym opatrením je teda múmie otrhať a spáliť.
Na konci mesiaca treba ošetriť broskyne proti kučeravosti listov. Tento postrek bude mať zároveň aj dezinfekčný účinok.
Štítnička nebezpečná
Pri oberaní jabĺk sme často našli na niektorých plodoch (A) červené krúžky s tmavou bodkou uprostred (B). Je to reakcia pokožky jabĺk na cicanie lariev štítničky nebezpečnej (Quadraspidiotus perniciosus), známej aj pod starším názvom červec sanjoský. Zdržuje sa síce zvyčajne na kôre napadnutých stromov (E), ale časť lariev môže preliezť aj na plody a vtedy sa na nich objavia opísané príznaky.
Najviac štítkov nájdeme v stopkovej alebo kališnej jamke jabĺk (C). Telo štítničiek je chránené štítom, oddeliteľným od tela, ktoré má oranžovo-žltú farbu (D). Štítnička nebezpečná škodí cicaním rastlinných štiav, čím napadnuté stromy výrazne oslabuje. Najčastejšie napáda jablone, ale môže sa vyskytnúť aj na ďalších ovocných druhoch. Prezimuje v štádiu lariev na kôre kmeňov a konárov.
Škodca sa dá účinne ničiť len vtedy, keď sú stromy bez listov. Napadnuté stromy preto treba ošetriť na jar, krátko po vypučaní prípravkami určenými na predjarný postrek ovocných stromov proti prezimujúcim škodcom.
Ostatné práce
Režeme vrúble kôstkovín, najmä čerešní, višní a viniča. Za bezmrazového počasia môžeme robiť zimný postrek všetkých ovocných drevín meďnatými prostriedkami. Nie je však taký účinný, ako postrek vykonaný v predjarí. Ďalej likvidujeme napadnuté plody skladovaného ovocia.
Na trvalé stanovište vysadíme oddelené potápance egrešov a liesok. Nakopcujeme pôdu nad koreňmi broskýň, marhúľ a zákrpkov. V prípade sucha zavlažujeme mladšie ovocné dreviny a jesenné výsadby. Ak napadne sneh, striasame ho zo stromov, kríkov a z cestičiek ho prehadzujme k nim, aby získali vlahu.
Ak to počasie dovolí, vykonávame ešte všetky práce, ktoré sme si v tomto roku predsavzali v ovocnej záhradke vykonať. Ak je počasie nepriaznivé, môžeme opraviť náradie, techniku, podľa potreby využiť posezónny servis,…, teda čo môžeme urobiť v tomto roku, nenechávajme na rok budúci.
Na záver roka zvykneme bilancovať a hodnotiť úlohy, ktoré sa nám podarilo či nepodarilo v roku splniť. Hodnotíme úrodu, naše úspechy i neúspechy, na základe čoho začneme plánovať ďalší rok. V decembri je vhodný čas aj na štúdium literatúry, vrátane odborných časopisov i odborných príloh v novinách. Zúčastňujeme sa na výstavách ovocia, degustáciách a odborných prednáškach organizovaných Slovenským zväzom záhradkárov, odbornými školami a výskumnými pracoviskami.
A aký zaželať budúci rok záhradkárom a ovocinárom? Predovšetkým, aby bol pokojný, aby sme ho prežili v zdraví, v šťastí a pohode. Aby bol plný slnka, užitočných dažďov, prinášajúci veľa kvetov, opeľovačov, leto bez silných vetrov a krupobitia a jeseň plnú sladkých, krásne vyfarbených plodov, s ktorými sa budeme môcť prezentovať na záhradkárskych výstavách a aby v nasledujúcom roku pribúdali noví mladí záhradkári, ktorí budú našimi dobrými nasledovníkmi.
