Práce v ovocnom sade v apríli a máji
Doterajší priebeh počasia a aj celú zimu môžeme definovať ako extrémne teplú, čo ovocinárom určite nepraje. Na väčšine lokalít počas obdobia dormancie teploty neklesli pod hranicu -7°C, čo je z pohľadu prezimovania chorôb a škodcov veľmi negatívne. Veľmi skorý nástup jari a vyšších teplôt zapríčinil kvitnutie viacerých ovocných druhov už v priebehu mesiaca marec. Napríklad ochrana proti kučeravosti broskýň sa na viacerých lokalitách vykonávala už vo februári, čo zatiaľ svedčí o veľmi atypickom začiatku vegetačného obdobia.
V tomto období je už vegetácia v plnom prúde v prípade všetkých ovocných druhov. Neskôr kvitnúce druhy, napríklad jablone a hrušky, v najbližšom období vstúpia do vegetačnej fázy kvitnutia, čo je potrebné zohľadniť pri výbere a aplikácii prípravkov na ochranu rastlín. Veľmi dôležitá je stratégia ochrany predovšetkým proti múčnatke a chrastavitosti, ktoré v období kvitnutia a bezprostredne po ňom dokážu poškodiť značnú časť úrody.
Chrastavitosť jabloní (Venturia inaequalis)
Jadroviny je potrebné ošetriť pred kvitnutím. Na toto ošetrenie je možné použiť niektorú z účinných látok propineb, dithianon, captan, mancozeb. Netreba zabudnúť na ošetrenie bezprostredne po odkvitnutí a využiť napr. fluxapyroxad, cyprodinil, difenoconazole. V prípade, že prišli neočakávané zrážky, je vhodné použiť kuratívne pôsobiace prípravky. Kuratívne prípravky je potrebné použiť do 48 hodín od vzniku infekcie.
Do tejto kategórie zaraďujeme účinnú látku myclobutanil. V prípade „rezistentných“ odrôd postačuje ošetrenie po odkvitnutí. Mnohí ovocinári sa domnievajú, že rezistentné odrody nie je potrebné ošetrovať, čo však nie je pravda a v prípade daždivého a vlhkého počasia je možné aj na týchto odrodách jabloní pozorovať prejavy chrastavitosti.
Múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha)
Podobne ako pri chrastavitosti je potrebné zacieliť svoju pozornosť na obdobie pred kvitnutím a aplikovať prípravky obsahujúce síru alebo kresoxim-metyl. Ďalšie ošetrenie sa vykonáva po odkvitnutí systémovými prípravkami, obsahujúcimi niektorú z nasledujúcich účinných látok: pencobazole, myclobutanil a trifloxystrobin, fluxapyroxad.
V prípade menších pestovateľov a záhradkárov je vhodné využiť tzv. protimúčnatkový rez a v prípade pozorovania prejavu poškodenia napadnuté letorasty odrezať a následne spáliť. Aj takýmto spôsobom sa dá predchádzať ďalšiemu šíreniu ochorenia.
Vošky (Aphidoidea)
Nebezpečenstvo kalamitného premnoženia vošiek sa z roka na rok zvyšuje a vošky už bežne napádajú ovocné druhy, na ktorých bol ich výskyt kedysi pozorovaný ojedinele. V minulom roku sme zaznamenali extrémne premnoženie vošiek predovšetkým na marhuliach a slivkách. Ochrana voči nim je veľmi zložitá, keďže sa počas roka na našom území vyskytuje viac ako 10 generácií, čo je z pohľadu ochrany náročné nielen časovo, ale aj ekonomicky.
Nebezpečenstvo vošiek spočíva práve v ich rýchlej reprodukčnej činnosti. Práve z tohto dôvodu je potrebné podporiť prirodzených nepriateľov (antagonistov) vošiek, ako sú lienka sedembodková (Coccinella septempunctata) a lienka dvojbodková (Coccinella bipunctata) a taktiež aj veľmi kontroverzná lienka východná (Harmonia axyridis). Priemerná lienka dokáže počas svojho života skonzumovať viac ako 5000 vošiek. Ďalšími veľmi dôležitými organizmami v boji proti voškám sú zlatoočka obyčajná (Chrysopa carnea), pestrica pruhovaná (Episyrphus balteatus) a mnoho ďalších.
Je veľmi dôležité vyhýbať sa častému a zbytočnému používaniu širokospektrálnych insekticídov práve z dôvodu zachovania dostatočného množstva prirodzených predátorov vošiek.
V priebehu mesiaca máj môžeme pozorovať negatívne prejavy pôsobenia štítničky nebezpečnej (Quadraspidiotus perniciosus) a vykonať proti nej ochranné opatrenia v podobe aplikácie účinnej látky spirotetramat alebo acetamiprid.
V prípade extrémneho premnoženia je vhodné napadnuté časti stromov zlikvidovať. Ak je napadnutý celý strom, je potrebné ho odstrániť a aj takýmto spôsobom zamedziť ďalšiemu šíreniu z dôvodu extrémneho nebezpečenstva.
V prípade hrušiek je potrebná dôsledná ochrana a prevencia proti spále ružovitých (Erwinia amylovora).
V období pred a po kvitnutí je vhodná aplikácia meďnatých prídavkov. Ak sa však vo vašom sade vyskytne, ide o karanténne ochorenie a je potrebné kontaktovať fytoinšpektora na najbližšom stredisku ÚKSÚP-u.
V priebehu mesiaca máj na väčšine lokalít pozorujeme poškodenia čerešní vrtivkou čerešňovou (Rhagoletis cerasi). U drobných pestovateľov je možné využiť žlté lepové dosky, na ktoré sa škodca prilepí. Na jeden strom je vhodné aplikovať 3-4 lepové doštičky, v závislosti od veľkosti stromu. V prípade menších stromov, pestovaných na podpníku Gizela 5, postačuje jedna až dve lepové doštičky.
V prípade veľkopestovateľov sa žlté lepové doštičky používajú ako indikátor vrcholu náletu, na základe čoho sa stanovuje dátum aplikácie insekticídov. Je vhodné ju vykonať 7-14 dní po vrchole náletu dospelých jedincov (imág). Všetko závisí od priebehu priemerných denných teplôt. Ak sú teploty nízke, je potrebné aplikáciu oddialiť a naopak. Vhodné je aplikovať prípravky obsahujúce účinnú látku deltamethrin alebo acetamiprid.
Obaľovač jablčný (Cydia pomonella)
Veľmi nebezpečným a pravidelným škodcom v našich sadoch je obaľovač jablčný. Jedna samička dokáže naklásť až 120 vajíčok po dobu jedného až dvoch týždňov. Začiatkom apríla je vhodné obdobie na inštaláciu feromónových lapačov, na základe ktorých dokážeme stanoviť obdobie vrcholu náletu a následne vykonať aplikáciu prípravkov na ochranu rastlín v optimálnom termíne.
V malých sadoch a záhradách je veľmi vhodným spôsobom ochrany zber a likvidácia napadnutých plodov, ktoré sú ďalším zdrojom šírenia škodcu. V prípade, že dané opatrenia nestačia, je potrebné pristúpiť k aplikácii látok určených na ochranu rastlín. Je však potrebné mať na pamäti, že častým použitím neselektívnych insekticídov si znižujeme aj početnosť prirodzených nepriateľov škodcov.
Každú aplikáciu ochrannej látky je potrebné dobre premyslieť. Najvhodnejšia aplikácia insekticídov proti obaľovačom je 7-10 dní po maximálnom vrchole náletu. Aplikácie ochranných látok je možné stanoviť aj na základe efektívnej sumy teplôt, čo je pre väčšinu menších pestovateľov nemožné. Pre menších pestovateľov je možnosť aplikovať postrek orientačne pri veľkosti plodov 5-8 mm.
V tomto období je vhodné aplikovať prípravky, ktoré obsahujú niektorú z účinných látok: spinosad, chlorpyrifos-metyl, deltamethrin, acelamiprid. V prípade, že má pestovateľ záujem použiť ekologický spôsob ochrany, sú momentálne na trhu dve možnosti. Prvou možnosťou je využitie metódy mätenia samcov, kedy sa pomocou feromónových odparníkov vzduch nasýti feromónmi a samci nie sú schopní párenia z dôvodu, že samotnú samičku nedokážu nájsť. Táto metóda znie síce veľmi dobre, aj dobre funguje, ale iba v prípade izolácie sadu minimálne 100 m od okolitých sadov a veľkosti sadu minimálne 2 ha.
V prípade, že izolačná vzdialenosť bude menšia, môže obaľovač priletieť z okolitého prostredia a aj takýmto spôsobom poškodiť ovocie. Druhým riešením je použitie prípravkov na báze baktérie Bacillus thuringiensis, keď sa prípravok aplikuje v období liahnutia lariev, poprípade bezprostredne po ňom. Larva po skonzumovaní baktérie do dvoch hodín ukončuje požer a do niekoľkých dní hynie.
Bacillus thuringiensis je prirodzene sa vyskytujúca baktéria okolo nás a pre človeka nie je nebezpečná. Veľký význam v boji proti obaľovačom má sýkorka veľká (Parus major), ktorá dokáže skonzumovať viac ako polovicu prezimujúcich lariev. Práve z tohto dôvodu je vhodná inštalácia búdok pre vtáky v ovocnom sade a v jeho okolí.
Jarné mesiace sú rajom predovšetkým pre hraboše a hryzce, ktoré v prípade extrémneho premnoženia dokážu úplne zdevastovať zdravé ovocné výsadby. Preventívnym opatrením je pravidelná kultivácia a obrábanie príkmenných pásov. Ak to nepostačuje, je potrebné pristúpiť k razantnejším opatreniam a práci s jedmi.
Ako vhodná alternatíva sa osvedčila inštalácia bidiel vo výške 4 m nad povrchom pôdy. Tie sú určené pre dravce, ktoré sú pre hraboše a hryzce prirodzenými nepriateľmi a aj takýmto spôsobom sa môžeme snažiť o udržanie ekologickej rovnováhy a druhovej diverzity v ovocnom sade a v jeho okolí.
Okrem klasických škodcov sa v určitých regiónoch z času na čas premnožia aj tí menej známi a zriedkavejší, preto je potrebná pravidelná kontrola ovocného sadu. Iba pravidelná kontrola nám zabezpečí náskok a čas na vhodné riešenie. Medzi takýchto škodcov patrí psota broskyňová (Anarsia lineatella), piliarka slivková (Hoplocampa minuta), nosánik ryhovaný (Otiorhynchus sulcatus), chlpáčik obyčajný (Tropinota hirta), kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum), a mnohokrát sa aj v škôlke vyskytujúci podobník jabloňový (Synantedon myopaeformis).
V prípade nových ekologických sadov je v tomto období vhodná inštalácia plstí s dravým roztočom Typhlodromus pyri. Samozrejmosťou v sadoch je pravidelné kosenie a obrábanie medziradí. Obdobie po odkvitnutí je obdobím zvýšenej potreby vody pre väčšinu ovocných výsadieb.
Veľmi dôležitá je aj ochrana proti pôsobeniu nízkych teplôt, ktoré aj v tomto období môžu ovocinára nepríjemne zaskočiť. Existuje viacero metód a spôsobov ochrany, ktoré je možné uplatniť. Z pohľadu efektívnosti a účinnosti sa ako najvhodnejší spôsob javí protimrazová závlaha, ktorá dokáže sad ochrániť až do teploty -7°C.
Nevýhodou sú počiatočné zvýšené náklady na inštaláciu, ktoré sa pohybujú na úrovni 10 000-15 000 eur/ha. Okrem toho je potrebné zabezpečiť v danom momente zvýšený prísun vody, čo odrádza väčšie množstvo predovšetkým menších pestovateľov od použitia tohto spôsobu.
