Práce vo vinohrade v jarnom období
Mesiace apríl a máj sú v našich vinohradoch spojené predovšetkým s intenzívnym rastom zelenej hmoty, na čo nadväzujú aj veľmi potrebné zelené práce a ochrana rastlín nielen proti biotickým (choroby a škodcovia), ale aj abiotickým (mráz, sucho, krupobitie) faktorom prostredia. Iba harmonicky fungujúca rastlina dokáže odolávať zvýšenému tlaku chorôb a škodcov.
Ochrana viniča
Prvým ochorením, s ktorým sa v závislosti od priebehu počasia môžeme stretnúť už v apríli, je múčnatka viniča (Erysiphe necator), ktorá prezimuje vo forme mycélia pod šupinami zimných púčikov alebo v podobe kleistotécií. Práve forma prezimujúca v šupinách infikuje mladé letorasty bezprostredne po vypučaní.
Prvotné príznaky na viniči v tomto období sú veľmi ťažko identifikovateľné. V tomto prípade hovoríme o tzv. primárnej infekcii. Múčnatka sa stáva v posledných desaťročiach významným problémom, čo má vplyv nielen na kvalitu hrozna, ale predovšetkým na ekonomické aspekty pestovania.
V polovici minulého storočia postačovali tri ošetrenia sírnatými prípravkami. V súčasnosti nepostačuje v mnohých prípadoch ani šesť ošetrení najrazantnejšími protimúčnatkovými prípravkami, čo výrazne zaťažuje peňaženku vinohradníka a znižuje jeho konkurenčnú schopnosť.
Príčin je viacero: vznik krížovej rezistencie, obmedzené množstvo účinných látok, neodborná aplikácia, znížená obranyschopnosť rastliny, a predovšetkým spontánna selekcia vysoko odolných kmeňov múčnatky. Ako riešenie sa javia pomocné látky, ktoré neúčinkujú priamo proti múčnatke, ale podporujú a zvyšujú obranyschopnosť rastliny.
Iba zdravá, dobre vyživovaná, nestresovaná rastlina dokáže dobre bojovať a odolávať zvýšenému tlaku hubových ochorení. V prípade ekologických pestovateľov je vhodná aplikácia prípravkov na báze síry v kombinácii s olejovými emulziami, poprípade aplikácia huby Ampelomyces quisqualis, ktorá má však osobité podmienky aplikácie.
Je možné využiť aj pomocné látky obsahujúce aminokyseliny, poprípade mikroelementy, ktoré napomáhajú k zvyšovaniu obranyschopnosti rastlín. V prípade síry je aplikácia vhodná v teplotnom rozmedzí 15-28°C. Ak by bola teplota nízka, aplikácia by nemala význam.
Naproti tomu v prípade veľmi vysokých teplôt môže nastať popálenie listov, tzv. fytotoxicita. Čo sa týka komerčných pestovateľov, je možné si vybrať zo širokého spektra účinných látok.
V našich vinohradoch sa okrem vyčíňania múčnatky často stretávame aj s negatívnym prejavom peronospóry viniča (Plasmopara viticola). Peronospóra prezimuje na opadaných listoch a v pôde, čo je možné čiastočne využiť pri ochrane proti nej. Pri vhodných podmienkach dokáže huba infikovať vinič už v skorom jarnom období.
V tomto prípade hovoríme o primárnej infekcii. Identifikácia peronospóry v tomto období je veľmi zložitá a je potrebná určitá prax. V závislosti od priebehu počasia je pri silnej infekcii potrebné v období pred kvitnutím viniča aplikovať systémové prípravky na ochranu viniča.
Ak zanedbáme ochranu bezprostredne pred a po kvitnutí, môže nastať rýchla sporulácia patogéna, ktorú je v nasledujúcich vegetačných fázach takmer nemožné zastaviť. V prípade múčnatky aj peronospóry je potrebná aplikácia na celú listovú stenu, keďže ochorenie napáda všetky zelené časti rastlín.
Bezprostredne pred začiatkom kvitnutia a pri dokvitaní je potrebné sa vyhnúť aplikácii meďnatých prípravkov, keďže meď spôsobuje sterilitu kvetov. V prípade ekologických pestovateľov je možné využiť viacero pomocných látok na báze rýchlo prijateľných mikroprvkov, aminokyselín a enzýmov.
Ekologické prípravky je potrebné pravidelne aplikovať v 5-9 dňových intervaloch. Konvenčným pestovateľom v prípade systémových prípravkov postačuje 10-14 dňový interval aplikácie. Interval je iba orientačný a je výrazne ovplyvnený intenzitou infekcie hubových ochorení a priebehom vegetácie.
Ak v období kvitnutia a bezprostredne po odkvitnutí pretrváva vlhké a daždivé počasie, môže byť vinič infikovaný šedou hnilobou (Botrytis cinerea), čo je potrebné zohľadniť v prípade výberu prípravkov na ochranu rastlín.
V jarnom období je na viacerých lokalitách možný výskyt savých škodcov.
Do tejto kategórie patria aj hálkovec viničový (Calepitrimerus vitis), ktorý spôsobuje kučeravosť (akarinózu) a vlnovník viničový (Colomerus vitis), ktorý spôsobuje plstnatosť (erinózu). Vo vinohradoch, predovšetkým u drobných pestovateľov, je možné pozorovať viacero druhov škodcov, ale ich prah ekonomickej škodlivosti nás nenúti vykonávať ochranné zásahy.
V prípade premnoženia je vhodná aplikácia špeciálnych akaricídnych prípravkov, poprípade vyššie koncentrácie síry v postrekovej kvapaline na úrovni 2-3%. Účinok síry je však výrazne obmedzený a v prípade premnoženia sú výsledky aplikácie neuspokojivé. Pri oboch skupinách je potrebné, aby teplota okolitého prostredia nebola nižšia ako 15 °C z dôvodu čo najlepšieho účinku a likvidácie celej populácie.
Na ochranu proti roztočom je vhodné použiť aj dravého roztoča Typhlodromus pyri, ktorého nasadzovanie do vinohradu je možné v tomto období. Ak sa však pre dravého roztoča rozhodneme, je dôležité dodržať určité obmedzenia počas ochrany v nasledujúcich rokoch, keďže sa jedná o živý organizmus a aplikácia insekticídov, ale aj niektorých fungicídov by ho mohla úplne zlikvidovať.
Výskyt obaľovačov v našich vinohradoch síce je, ale v mnohých prípadoch nespôsobujú tak výrazné ekonomické škody, aby sa oplatilo proti nim zasahovať. Je však vhodné v apríli rozvešať po vinohrade feromónové lapáky a pravidelne kontrolovať početnosť jedincov vo vinohradoch a ich nálet.
Ak dôjde k extrémnemu premnoženiu, je potrebný zásah, či už ekologickými prípravkami, alebo konvenčnými, ktorých je na trhu dostatočné množstvo s dobrou účinnosťou. V našich vinohradoch je možnosť pozorovať obaľovača mramorovaného (Lobesia botrana) a obaľovača jednopásového (Eupoecilia ambiguella).
Zelené práce
Podlom
Ideálnym obdobím na podlom je koniec apríla a prvá polovica mája, keď ešte báza letorastov nie je zdrevnatená a ich veľkosť nepresiahla 25 cm. Termín je orientačný, keďže priebeh vegetácie nie je možné presne stanoviť a taktiež vývoj odrôd je rôzny. Po zimnom reze je podlom druhý agrotechnický úkon, pri ktorom môžeme regulovať násadu budúceho hrozna.
V zimnom púčiku sú potenciálne založené tri letorasty, hlavný a dva vedľajšie. Vo väčšine prípadov sa stretávame s vyrastením primárneho a sekundárneho letorastu, ktoré si navzájom konkurujú a výrazne zahusťujú listovú stenu. Rast viacerých letorastov z jedného púčika je odrodová záležitosť, ale taktiež je ovplyvnená podmienkami prostredia.
Optimálna hustota na 1 meter dĺžky listovej steny je maximálne 12 letorastov v závislosti od odrody. Okrem likvidácie letorastov vyrastajúcich dvojmo z jedného púčika sa odstraňujú aj tzv. jalové letorasty, ktoré neobsahujú základ súkvetí. Ide predovšetkým o letorasty vyrastajúce zo starého dreva v blízkosti hlavy.
Ponechanie takýchto letorastov by mohlo výrazne zahustiť listovú stenu v okolí hlavy kra. Práve týmto agrotechnickým úkonom sa dá čiastočne obmedziť vplyv niektorých hubových ochorení. Veľmi silná regulácia letorastov počas podlomu sa neodporúča z dôvodu narušenia harmonického rastu viniča.
Čistenie kmienkov
Letorasty vyrastajúce na kmienku je potrebné odstrániť, či už ručne, alebo v prípade výsadieb starších ako 4 roky je možné uplatniť mechanizované čistenie kmienkov. Letorasty sa odstraňujú v bylinnom stave, keď dosiahnu dĺžku 5-15 cm.
Pri včasnom vykonaní sa vyhneme veľkým ranám, ktoré môžu narušiť tok asimilátov a taktiež môžu byť vstupnou bránou pre patogény. Pri vykonávaní v neskoršom vegetačnom období už môže byť báza letorastu zdrevnatená. V starých vinohradoch dochádza k masívnemu rastu najmä na päte kmienika.
V prípade mladých výsadieb je vhodné čistenie vykonať bezprostredne po pučaní. Čistenie je potrebné ešte raz zopakovať v priebehu vegetácie.
Podlom a čistenie kmienikov vykonávame pri všetkých pestovateľských tvaroch. Akonáhle to dĺžka letorastov dovolí, je možné v prípade vertikálnych pestovateľských systémov, ako je rýnsko-hessenské vedenie pristúpiť k zastrkávaniu letorastov do drôtenky.
Hnojenie
Dusík je pre rastlinu veľmi dôležitý a jeho vplyv sa prejavuje na sile rastu, množstve a kvalite úrody. Najvhodnejší termín na aplikáciu N je v období mesiaca máj. Aplikácia vyšších dávok dusíka nemá význam, keďže môže nastať jeho rýchle vyplavenie do hlbších pôdnych vrstiev.
Pri aplikácii treba uprednostniť vinohrady v slabšej kondícii a s celoplošným zatrávnením, keďže tráva je výrazný odoberateľ nielen dusíka, ale aj ostatných prvkov, a predovšetkým vody. Dávka čistých živín sa pohybuje v rozmedzí od 30kg/ha do 70kg/ha N.
Aplikácia v iných termínoch nie je vhodná a mohla by negatívne ovplyvniť vinič a kvalitu hrozna, predovšetkým vo zvýšenej náchylnosti k hubovým ochoreniam a zlému vyzrievaniu dreva. Obdobie pred kvitnutím je vhodné na aplikáciu hnojív a kondicionérov zabezpečujúcich lepšie odkvitnutie a násadu bobúľ na báze napr. zinku, poprípade aminokyselín.
Na niektorých lokalitách sa už v tomto období objavuje prejav chlorózy, preto je potrebný včasný zásah.
Apríl a máj sú najvhodnejšími mesiacmi na výsadbu, poprípade dosadenie viniča. Veľmi skorá výsadba (prvá polovica apríla) a taktiež veľmi neskorá výsadba (druhá polovica mája) sa neodporúča z dôvodu výkyvov počasia, či už v podobe mrazov pri skorej výsadbe, alebo extrémneho sucha a vysokých teplôt pri neskorej výsadbe.
V priebehu kvitnutia je vhodné obdobie na odber listov za účelom stanovenia koncentrácie a pomeru mikro- a makroprvkov. Listová diagnostika je dôležitá a na jej základe je možné presné stanovenie dávok živín počas vegetácie a predchádzanie deficitu určitých prvkov, poprípade k ich antagonistickému účinku.
Jarné mrazy
V minulých rokoch sme boli svedkami extrémnych mrazov, ktoré dokázali „obrať“ značnú časť úrody už v jarnom období. Ochrana proti nim sa vo vinohradníctve prakticky neuplatňuje z dôvodu ekonomickej náročnosti. Najúčinnejším prostriedkom v boji proti mrazom je výber vhodnej lokality pri zakladaní nových výsadieb.
V prípade, ak je vo vinohrade medziradie zatrávnené, je vhodné ho pokosiť a aj takýmto nepriamym spôsobom zmierniť dopad mrazov. Kyprenie pôdy bezprostredne pred príchodom mrazov sa neodporúča z dôvodu narušenia kapilarity a obmedzenia sálania tepla z pôdy do okolitého prostredia.
Ak však vinohrad mrazy neobídu, je vhodné bezprostredne po nich aplikovať prípravky na báze stimulátorov rastu, poprípade aminokyselín a znížiť tak stres rastliny.
