Predčasné odumieranie stromov marhúľ v produkčnej výsadbe

Marhule sú síce obľúbeným ovocím, avšak rozsah pestovateľských plôch a produkcia v podmienkach Slovenska tomu nezodpovedá. Patria totiž k veľmi rizikovým druhom ovocných plodín. Vzhľadom na pomerne skorý vstup do vegetácie a skorý termín kvitnutia ich môžu poškodzovať výkyvy teplôt v predjarí a neskoré jarné mrazy. Pomerne veľkým problémom je krátka životnosť stromov v dôsledku syndrómu predčasného odumierania (apoplexie).

Predčasné odumieranie marhúľ je pravdepodobne spôsobené fyziologickým oslabením stromov spôsobeným poruchami vodnej bilancie, nedostatočnou kompatibilitou medzi naštepenou odrodou a podpníkom, preťažením úrodou, mrazom, intenzívnym slnečným žiarením, ako aj aktivitou niektorých patogénov a škodcov.

Podľa niektorých odborníkov je táto choroba primárne iniciovaná poveternostnými podmienkami, prípadne mechanickými poškodeniami a patogény (vírusy, mykoplazmy, baktérie, huby) infikujú oslabené stromy.

Častým prejavom nástupu ochorenia je glejotok z drevnatých orgánov (mladšie i staršie konáre, kmeň), ktoré končí náhlym odumieraním konárov alebo celého stromu (apoplexiou). Hoci postihnuté môžu byť aj mladé stromy, masívnym odumieraním trpia najmä stromy vo veku 8 až 10 rokov.

K biotickým faktorom, ktoré majú úlohu pri predčasnom odumieraní marhúľ, patria zástupcovia rôznych skupín organizmov. Huby reprezentuje napríklad podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ktorá okrem marhúľ parazituje na rôznych druhoch stromov. Oslabuje strom a po jeho odumretí prechádza na saprofytický spôsob výživy a môže infikovať ďalšie stromy.

Pevníkovec purpurový (Chondrostereum purpureum) je drevokazná huba, napádajúca rôzne dreviny z čeľade ružovitých, z ovocných druhov predovšetkým kôstkoviny. Spôsobuje bielu hnilobu dreva a striebristé sfarbenie listov. Spóry infikujú stromy cez čerstvé rany po reze. Preto je vhodnejší rez v teplejšom období vegetácie, kedy rany rýchlo zasychajú a spóry sú menej početné.

Cytospora cincta (Leucostoma cinctum) spôsobuje typické cytospórové vredy (rakovina) na konároch, kde sa objavuje silný glejotok. K infekcii dochádza v priebehu zimy až na začiatku jari, predovšetkým za chladnejšieho a vlhkého počasia. Huba pôsobí antagonisticky vo vzťahu k bakteriálnemu patogénovi Pseudomonas syringae. Bradavkatka rozložená (Eutypa lata) je významným patogénom viniča, no napáda aj kôstkoviny, vrátane marhule. Infekciu spôsobujú vetrom prenášané askospóry za teplého a daždivého počasia.

Mycélim v rastline produkuje toxíny, spôsobujúce vädnutie a odumieranie konárov, tvorbu vredov s glejotokom. Môže prežívať aj ako saprofyt a infikuje ďalšie stromy. Stromy napáda aj niekoľko druhov rodu Phytophtora žijúcich v pôde, ktoré poškodzovaním pletív koreňov zhoršujú príjem vody aj živín a vedú k odumieraniu stromov.

Výskyt choroby podporuje premokrenie pôdy a citlivé sú aj stromy trpiace presadzovacím šokom. Medzi pôdne patogény patria aj druhy rodu Verticillium (V. dahliae a V. albo-atrum) spôsobujúce verticíliové vädnutie rastlín. Prenikajú do rastlín cez korene, šíria sa čiastočkami pôdy a infekcie podporuje aj aktivita háďatiek. Monilióza kôstkovín (Monilinia laxa) je častým patogénom marhúľ. Spôsobuje moníliovú spálu kvetov a mladých letorastov, v priebehu leta moníliovú hnilobu plodov.

Podhubie prerastá do dreva konárikov a spôsobuje ich odumieranie. V oboch prípadoch sa na rozhraní zdravých a napadnutých pletív objavuje glejotok. Okrem uvedeného druhu napádajú marhule aj ďalšie druhy rodu Monilinia – M. fructigena a M. fructicola.

Okrem mykóz spôsobujú oslabenie marhúľ s následným odumieraním aj bakteriózy. Baktériová rakovina kôstkovín (Pseudomonas syringae var. syringae), ale aj ďalšie patogény z tohto rodu žijú na povrchu rastlín a cez poranené miesta a počas vegetácie i cez prieduchy listov môžu prenikať do pletív, kde spôsobujú nekrózy a tvorbu zdurenín.

Agrobacterium tumefaciens je baktéria žijúca v pôde, ktorá spôsobuje tvorbu nádorov na koreňoch. Zhoršuje zásobovanie rastliny vodou a živinami a prispieva k predčasnému odumretiu rastliny.

Oslabenie stromov marhúľ spôsobujú aj mykoplazmy – chlorotická zvinutka listov (ACLR, ESFY), vírusy – vírus zakrpatenosti slivky (PDV) a vírus prúžkovitosti rajčiaka (TNRSVO), ktoré sa prenášajú množiteľským materiálom, živočíšnymi prenášačmi (méry, cikádky, strapky ai.), niektoré aj peľom a semenami.

Mechanické poškodenia stromov, otvárajúce cestu k predčasnému odumretiu stromov, spôsobujú druhy hmyzu, prekonávajúce časť života v dreve stromov, a to krasoň tmavý (Capnodis tenebrionis), drevotoč obyčajný (Cossus cossus) a drvinárik ovocný (Xyleborus dispar), ktorých larvy žijú v dreve stromov 1 až niekoľko rokov v závislosti od druhu škodcu.

S cieľom zistenia rozsahu predčasného odumierania marhule pri rôznych odrodách sme hodnotili situáciu s odumieraním stromov v komerčnej výsadbe firmy Viliam Zsidek – SHR v lokalite Svätý Peter. Územie sadu sa nachádza v oblasti suchej až mierne suchej oblasti teplej a prevažne teplej nížinnej klímy, pôda v lokalite je ľahká hlinitopiesočnatá až piesočnatá, s nízkym obsahom humusu, pH v období pred výsadbou bolo približne 6,9.

Sad sa nachádza na temene vyvýšeniny nad okolitým terénom s miernym sklonom k juhovýchodu, nadmorská výška je 166 – 179 m n.m. V období predvýsadbovej prípravy pôdy bola pôda obohatená o organickú hmotu vysokými dávkami maštaľného hnoja (viac ako 100 t.ha-1) a priemyselnými hnojivami na úroveň dobrej zásobenosti. V sade sa nachádzajú dve výsadby založené v rôznych termínoch.

Sad 1 bol vysadený v roku 2010, na výsadbu boli použité odrody Kioto, Pinkcot, Sylvercot, Bhart, Goldrich, Tardicot na rôznych podpníkoch, ako je uvedené pri hodnotení predčasného odumierania stromov. Sad 2 bol vysadený v roku 2014 s odrodami Pinkcot, Tsunami, Bergeval, Bergarouge na rôznych podpníkoch, ako je uvedené v hodnotení predčasného odumierania stromov.

Obidva sady boli vysadené v jarnom termíne. Spon výsadby bol 4,5 x 2,0 m. V sade je používaná rôzna agrotechnika – medziradia udržiavané vo forme čierneho úhoru sa striedajú s medziradiami, ktoré boli ponechané zazelenaniu. Na hodnotenej ploche nebol vybudovaný závlahový systém, zavlažovanie v prípade potreby sa riešilo podmokom vodou dovezenou v cisterne.

Stromy boli tvarované vo forme pyramidálnej koruny, v prvých rokoch v kombinácii predjarného a letného rezu (Šittov rez, presvetlenie stromov a sanitačný rez v druhej polovici leta), neskôr, po oslabení rastu sa venovalo rezu menej pozornosti.

Obsah živín je v sade od výsadby pravidelne dopĺňaný kombináciou priemyselných hnojív Yaramila complex a Yaraliva NITRABOR, ochrana bola realizovaná v súlade so systémom integrovanej produkcie, v posledných 3 rokoch sa od tohto systému ustúpilo, avšak ochranné zásahy sa obmedzujú na jesenné a jarné postreky prípravkami na báze medi.

Hodnotenie stavu stromov sme realizovali v novembri 2019. Vzhľadom na všeobecne nadpriemerne teplú jeseň roka 2019 a dostatok vlahy v pôde boli vegetujúce stromy v tomto období ešte sčasti olistené a odumreté stromy bolo možné jednoducho identifikovať.

V prípade stromov bez listov, pokiaľ odumretie stromu nebolo zreteľné, ako pomocné kritérium pre stanovenie stavu stromu sme použili pružnosť pletív konárov. Keďže sa vo výsadbe nachádzajú stromy rôzneho veku a rôznych odrôd, pre relevantnosť výsledkov sme samostatne hodnotili stromy pochádzajúce z výsadby v roku 2010 (Sad 1) a stromy vysadené v roku 2014 (Sad 2).

Hodnotili sme celú plochu sadu. Do počtu odumretých sme započítali všetky prítomné úplne odumreté stromy a tiež chýbajúce stromy vo výsadbe, ako i stromy, ktoré boli po odumretí nahradené novými jedincami. Hodnotili sme výpadok pri jednotlivých odrodách a tiež pri rôznych kombináciách odroda/podpník. Výsledky interpretujeme v % z pôvodného počtu stromov.

Výsledky hodnotenia výpadku stromov v sade 1 dokumentuje graf 1. Výpadok v sade 1, ktorého vek bol 9 rokov, bol 66,67 % (7,41 % stromov ročne) a pohyboval sa od 29,23 % (Goldrich/Montclar) do 79,28 % (Pinkcot/BSB1). S výnimkou odrody Goldrich sa priemerný výpadok pri ostatných odrodách (Kioto, Pinkcot, Sylvercot, Bhart, Rubira) pohyboval od 61,77% do 65,15 % a tieto rozdiely sú vzhľadom na premenlivosť hodnôt výpadku v rámci odrôd nepreukazné.

Rozdiely medzi predčasným odumieraním v rámci odrôd na rôznych podpníkoch boli väčšie – v prípade Kioto/Montclar 70,08 % a Kioto/Waxwa 58,59 %, Sylvercot/Rubira 68,45% a Sylvercot/BSB1 54,69 %, Pinkcot/BSB1 72,58 %, Pinkcot/Montclar 68,13 % a Pinkcot/Rubira 66,55 %, Bhart/Rubira 61,77 % a Bhart/Waxwa 56,65 % , Tardicot/Rubira 66.67 % a Tardicot/Montclar 64,91 %. Podpník teda podľa týchto výsledkov v hodnotenom sortimente odrôd preukázal vplyv na predčasné odumieranie stromov.

V niektorých prípadoch však nebol vplyv podpníka jednoznačný, napríklad v prípade odrody Sylvercot bol výpadok na podpníku BSB1 v rámci odrody výrazne nižší ako na podpníku Rubira, kým pri odrode Pinkcot pri porovnaní rovnakých podpníkov to bolo naopak.

Nejednoznačné bolo i pôsobenie podpníka Montclar. Vzhľadom na organizáciu výsadby a použité kombinácie odroda/podpník nie je možné jednoznačne odporúčať najlepšie podpníky.

Výsledky hodnotenia výpadku stromov v sade 2 dokumentuje graf 2. Priemerný výpadok v sade s vekom 5 rokov bol 30,14 % (6,03 % stromov ročne) a pohyboval sa od 23,68 % (Bergeval/St.Julien) do 36,68 % (Tsunami/Wavit). V prípade sadu 2 boli použité okrem odrody Pinkcot iné odrody ako v sade 1.

Výpadok stromov kombinácie Tsunami/Wawit bol výrazne vyšší ako pri iných kombináciách odroda/podpník, kde sa pohyboval okolo hodnoty 24 %. Výnimku tvorila trojkombinácia Pinkcot/St. Julien s medzištepením odrodou slivky Jojo s výpadkom 30,46 %.

Táto trojkombinácia nepreukázala pozitívny vplyv slivky na zdravotný stav stromov. V niektorých prípadoch podpník zostal vitálny, dokonca došlo k tvorbe plodov (sliviek) na stromčekoch vzniknutých z výmladkov, no vyskytlo sa aj úplné odumretie stromov, vrátane medzištepenia a podpníka.

Odhliadnuc od toho nemožno ani v prípade sadu 2 spoľahlivo zhodnotiť vplyv podpníka na predčasné odumieranie stromov. Okrem toho sme na ploche sadu pozorovali nasledovné prejavy, spojené s predčasným odumieraním:

• na výpadku stromov sa podieľali rôzne patogény,
• zreteľné bolo odumieranie celých skupín stromov v radoch, menej často boli odumierajúce stromy jednotlivé,
• na miestach v sade, kde bola pôda s najvyšším podielom piesku, sme pozorovali horší stav stromov a najvyšší výpadok v dôsledku predčasného odumierania, čo naznačuje úlohu stresu (nedostatok vlahy, vysoká teplota) pri predčasnom odumieraní stromov marhúľ,
• spomedzi odrôd sa ako najmenej citlivá odroda na predčasné odumieranie prejavila odroda Goldrich. Ostatné hodnotené odrody mali vyšší stupeň výpadku, bez významných rozdielov medzi odrodami. Významne vyšší podiel výpadku stromov v 5-ročnom sade bol zaznamenaný v porovnaní s inými odrodami pri odrode Tsunami.

Na záver treba zdôrazniť nutnosť dodržiavania známych zásad, ktoré môžu pomôcť spomaliť pokles počtu stromov v sadoch marhúľ v dôsledku predčasného odumierania, a ktoré si v komplexe prác pri ošetrovaní ovocného sadu niekedy neuvedomujeme:

• dôkladné zabezpečenie udržania obsahu vody v stromčekoch od vybratia z pôdy v škôlke do vysadenia na trvalé stanovište,
• zmierňovanie presadzovacieho šoku použitím kvalitného výsadbového materiálu s bohatou koreňovou sústavou, dobrou prípravou pôdy a starostlivosťou o stromčeky po vysadení,
• nepoužiť na výsadbu plochy, trpiace únavou a prítomnosťou patogénov napádajúcich marhule,
• predchádzanie veľkým výkyvom vlhkosti pôdy, vybudovanie závlahového systému v sade tak, aby fungoval počas celého života výsadby,
• zmierňovanie, resp. predchádzanie výskytu iných faktorov spôsobujúcich stres,
• ochrana kmeňov stromov proti vzniku poškodení v predjarí v dôsledku výkyvov teploty,
• uprednostnenie rezu počas vegetácie pred rezom počas dormancie, rez nesmie ohroziť vyzrievanie dreva na jeseň,
• regulácia plodnosti a nepreťažovanie stromov úrodou,
• ochrana proti patogénom a škodcom iniciujúcim procesy vedúce k predčasnému odumieraniu stromov,
• častá kontrola stavu výsadieb a čo najskoršie odstraňovanie napadnutých a odumierajúcich častí stromov, skoré odstraňovanie odumierajúcich stromov.
• podľa možnosti voľba odrôd vyšľachtených v podmienkach blízkych podmienkam pestovania, v prípade iných odrôd starostlivý výber odrody na základe praktických skúseností okolitých pestovateľov.