Nové možnosti pestovania čerešní
Systémy pestovania čerešní prechádzajú vývojom a dochádza k ich zdokonaľovaniu. Uplatňované je najmä zakrývanie výsadieb. Základným účelom použitia týchto ochranných systémov výsadieb je eliminácia praskania plodov čerešní vplyvom dažďových zrážok. Ochranné systémy zakrytia slúžia aj na predchádzanie poškodenia vplyvom jarných mrazov, škôd spôsobených vtákmi a na zníženie výskytu hnilôb plodov. Pestovaním čerešní s využitím týchto ochranných systémov sa dosahuje vyššia tržná kvalita plodov, ktorá sa prejavuje najmä vyššou hmotnosťou plodov, nižším výskytom prasklín a hnilôb plodov.
V experimentálnych výsadbách sa skúšajú rôzne druhy zakrývacích systémov. Medzi najčastejšie používané systémy v praxi patria Haygrove tunely, jednoradové systémy (napr. VOEN systém), prípadne rozťahovacie systémy (napr. Cravo systém). Bez ohľadu na druh zakrývacieho systému je hlavným cieľom dosiahnutie vysokej úrody kvalitných plodov.
Zakrytie výsadby pomáha znížiť alebo úplne eliminovať praskanie plodov vďaka tomu, že sa zabráni kontaktu dažďovej vody s povrchom plodov. Pozitívnym efektom je aj zväčšenie plodov. V odbornej literatúre sa uvádza, že vo výsadbe, kde bol použitý ochranný systém zakrytia je v porovnaní s nezakrytou výsadbou väčšia veľkosť plodov, a zároveň sa pri odrodách ´Burlat´ a ´Samba´ zvyšuje veľkostná kategória plodov 28 – 30 mm (Schmitz-Eiberger a Blanke, 2012).
Zväčšenie plodov čerešní, pestovaných s týmito ochrannými systémami bolo zistené aj v prípade ďalších odrôd, ako napr. ´Hedelfingen´, ´Kordia´ a ´Regina´ (Usenik et al., 2009).
V nadväznosti na zamedzenie prístupu dažďových zrážok do porastu má zakrytie vplyv aj na výskyt hubových chorôb. Borve et al. (2006) uvádza, že vo výsadbe pod krytom je znížená spotreba fungicídov v období kvitnutia a pred zberom.
Krycí systém nemá však vždy iba kladný vplyv na redukciu patogénov, ale vo výsadbe s použitím týchto systémov sa môže objavovať aj vyšší výskyt niektorých patogénov, napr. Blumeriella jaapii. Konkrétne v súvislosti s týmto patogénom sa odporúča v suchom období odstrániť ochranné zakrytie, aby sa zamedzilo jeho šíreniu. (Thomidis a Exadaktylou, 2013).
Ochranné systémy zakrytia možno použiť aj ako ochranu proti napadnutiu vrtivkou čerešňovou v kombinácii s použitím bočných sietí. Zakrytie výsadby, spojené s použitím bočných sietí sa realizuje po prvom výskyte dospelých jedincov Rhagoletis cerasi a malo by trvať v priebehu celého obdobia zberu. Tak je výrazne obmedzené poškodenie plodov týmto škodcom. (Ughini et al., 2010).
V sledovaných porastoch s použitím krycích systémov sa uplatňujú rôzne agrotechnické zásahy. Keďže je priestor pre rast stromov obmedzený rozmermi konštrukcie krycieho systému, skúšajú sa rôzne spôsoby rezu stromov a pestovateľské tvary, ktoré by najlepšie vyhovovali podmienkam pod ochrannými systémami zakrytia. Krycie systémy vytvárajú vlastnú mikroklímu, ktorá má priaznivý vplyv na rast stromov.
Zvýšenú rastovú aktivitu možno prisudzovať vyššej teplote pôdy. Pri vyššej teplote prebieha rýchlejšie mineralizácia dusíka, tým narastá jeho množstvo v pôde, ktoré môže rastlina následne využiť. (Blanke a Balmer, 2008). Uvádza sa aj, že stromy pod krycím systémom rozkvitajú skôr ako stromy bez zakrytia. Tento efekt bol pozorovaný v niekoľkých výsadbách čerešní vo svete.
Vplyv na termín kvitnutia a dozrievania plodov však závisí od termínu zakrytia výsadby. Rozdiel sa pohybuje okolo 10 dní oproti nezakrytým výsadbám a plody dozrievajú v priemere až o dva týždne skôr. (Blanke a Balmer, 2008).
Základom pre úspešné pestovanie ovocných drevín je vhodná voľba pozemku.
Pri výbere lokality pre založenie sadu je dôležité zhodnotiť polohu po stránke klimatických, pôdnych, zemepisných a biotických vlastností. Pozemok by mal zodpovedať pravidlám rajonizácie pre zvolený ovocný druh, kde sa posudzuje najmä nadmorská výška, dĺžka slnečného svitu, celkové teplotné a vlahové pomery.
V podmienkach strednej Európy sú pre čerešne najvhodnejšie polohy v nadmorskej výške 200–350 (max. 500) m n.m., s priemernou ročnou teplotou 8–9 (min. 7–8) °C, slnečným svitom 1900 hodín/rok a celkovým úhrnom zrážok 500–600 mm/rok. Vhodnosť pozemku je ovplyvnená kvalitou pôdy, a to najmä jej fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami.
Pre čerešne sú najvhodnejšie stredne ťažké, hlinité pôdy so slabo kyslým pH (6–6,5). S využitím podpníka Mahalebka možno oba druhy pestovať aj v ľahších piesočnato-hlinitých alebo hlinito-piesočnatých pôdach. Pôdy by sa mali vyznačovať vysokou biologickou aktivitou a mali by byť priepustné bez známok zamokrenia. Z geografického hľadiska je dôležité zhodnotiť konfiguráciu územia.
Čerešne, podobne ako rad ďalších ovocných druhov, uprednostňujú pestovanie na miernych svahoch. Pri voľbe lokality sa väčšinou vyhýbame pestovaniu týchto druhov v mrazových kotlinách alebo na prudkých svahoch, kde by umiestnenie konštrukcie a naťahovanie plachiet bolo komplikované. V rámci biologických faktorov je potrebné dbať na voľbu vhodnej predplodiny.
Opakované pestovanie rovnakého alebo blízko príbuzného ovocného druhu môže mať negatívny vplyv na novo vysádzaný sad najmä z dôvodu jednostranného odčerpávania živín a rizika premnoženia pôdnych patogénov. Vhodne zvolená predplodina môže naopak kvalitu pôdy budúceho sadu zlepšiť.
Na uvažovanom pozemku a v jeho bezprostrednom okolí je potrebné zhodnotiť aj druhovú skladbu rastlín z dôvodu možných rizík zvýšeného tlaku chorôb a škodcov z divých jedincov ovocných druhov alebo iných mezihostiteľov.
Ochranné zakrývacie systémy chránia úrodu pred nepriaznivými vplyvmi, ako sú napríklad jarné mrazíky, krúpy, vtáci, hmyz, ale predovšetkým pred dažďovými zrážkami, ktoré ovplyvňujú praskanie plodov, a tým aj výskyt následných hnilôb. Literatúra uvádza, že použitím týchto systémov zakrytia výsadby sa znižuje výskyt hnilôb až o 85 % (Palm a Kruse, 2008; Cahn et al., 2001; Lang, 2014).
Tieto škodlivé činitele môžu spôsobiť poranenie šupky plodov, ktoré sú potom vstupnou bránou pre infekcie, spôsobené hubami rodu Monilinia ssp. Zároveň vďaka tomuto ochrannému systému však dochádza vo vnútri výsadby k zmene mikroklímy, najmä pri nedostatočnom odvetraní sa udržuje v poraste vyššia vlhkosť, a tým aj vhodné podmienky pre rozvoj hnilôb.
Vo Výskumnom a šľachtiteľskom ústave ovocinárskom v Holovousích bol hodnotený vplyv ochranného systému zakrytia firmy VOEN na kvalitu čerešní. Výskum bol zameraný na tri pokusné výsadby čerešní v lokalite Holovous. Charakteristika pokusných výsadieb je prehľadne uvedená v tabuľke 1.
Klimatické podmienky tohto regiónu sú charakterizované priemernou ročnou teplotou 8,1 °C a priemernými ročnými zrážkami 655 mm. Pôda v testovacích sadoch bola stredne piesočnatá. Sady boli umiestnené v nadmorskej výške 310 – 370 m n.m. Pokusy, realizované v experimentálnych výsadbách VŠÚO Holovousy overili, aký vplyv majú systémy zakrývania na veľkosť plodov a ďalšie kvalitatívne charakteristiky plodov, na rozvoj a výskyt moníliovej hniloby plodov.
Pri vybraných odrodách čerešní – ´Kasandra´, ´Early Korvik´, ´Kordia´, ´Tamara´ a ´Regina´ bolo počas dvoch sezón hodnotené napadnutie moníliovou hnilobou plodov, spôsobené hubovým patogénom Monilinia spp. Vybrané odrody boli pestované v troch rôznych systémoch ošetrovania, a to: ekologická výsadba so zakrytím, konvenčná výsadba so zakrytím a konvenčná výsadba bez zakrytia.
Každý variant bol hodnotený v 4 opakovaniach. Pri hodnotení bolo vždy z náhodne vybraných stromov spočítaných celkovo 100 plodov a súčasne počet plodov napadnutých moníliovou hnilobou. Na rastlinách boli vyhodnotené plody, ktoré boli v danom termíne hodnotené v štádiu zberovej zrelosti, a to tak, aby bolo celkovo vyhodnotených 400 plodov vo variante.
Následne bolo spočítané celkové percento napadnutia. Najnižšie napadnutie (1–9 %) bolo v zakrytej výsadbe, ktorá bola ošetrovaná v režime IPM. Nižšie napadnutie (16–25 %) bolo zaznamenané v zakrytej výsadbe v ekologickom režime, oproti nezakrytej výsadbe v IPM, kde sa napadnutie pohybovalo v rozmedzí 19–33 %.
Z výsledkov je zrejmé, že zakrytie má pozitívny vplyv na zníženie výskytu moníliovej hniloby plodov, predovšetkým z dôvodu obmedzenia škodlivých, nielen poveternostných vplyvov (hmyz, vtáci). Nedochádza tak k poraneniu plodov, takže nemôže dôjsť k infekcii, aj pokiaľ boli splnené vhodné mikroklimatické podmienky, napr. vyššie zmieňovaná vyššia vlhkosť, spôsobená nedostatočným odvetraním.
Ďalšie hodnotenie bolo zamerané na vplyv systémov zakrytia na zníženie praskania plodov a ďalšie kvalitatívne znaky plodov – veľkosť, hmotnosť, cukornatosť a pevnosť plodov. Z viacročných výsledkov vyplýva, že čerešne pod zakrytím praskajú v menšej miere ako vo výsadbe bez krycieho systému. Vyšší počet prasknutých plodov oproti nezakrytým stromom bol pozorovaný pri odrodách ´Jacinta´ a ´Vanda´.
Príčinou tohto stavu mohlo byť aj striedanie období sucha a prívalových dažďov. Pod krycím systémom síce nedošlo k ovlhčeniu plodov, ale nastalo náhle zvýšenie obsahu dostupnej vody v koreňovej zóne stromov. Praskanie bolo spôsobené výrazným príjmom vody z pôdy, čo je bežný dôvod vzniku prasklín.
Krytie zabránilo praskaniu najviac pri odrodách s vyššou prirodzenou náchylnosťou k praskaniu plodov. Ide o odrody ´Burlat´, HL 11692, ´Horka´, ´Kasandra´ a ´Tamara´, ktoré praskali menej o 41 %, 34 %, 20 %, 11,4% a 10,1 % podľa odrôd. Na základe výsledkov z hodnotenia plodov zo zakrytej a nezakrytej výsadby nebol zistený významný vplyv na kvalitatívne parametre plodov (obsah refraktometrickej sušiny a pevnosť dužiny).
Čerešne pestované pod krycím systémom mali významný nárast veľkosti plodov, a to v šírke, aj v hmotnosti plodov. Najvýraznejší nárast veľkosti plodov bol pri odrodách HL 11692 (+12,7 mm), ´Jacinta´ (+11,3 mm), ´Tamara´ a ´Early Korvik´ (obe +11,2 mm). Hodnotenie vplyvu zakrytia výsadby na kvalitatívne znaky plodov čerešní sú súhrnne uvedené na grafoch 1–5.
Čerešne reprezentujú v Českej republike tradične pestované ovocné druhy. Stúpajúca produkcia na jeden hektár vedie k potrebe rozvíjať a inovovať technológie pestovania s cieľom zefektívniť a posilniť konkurencieschopnosť ovocinárstva. Systémy pestovania čerešní s využitím ochranných systémov zakrytia sú v súčasnej dobe stále viac uplatňované ovocinármi na celom svete.
V podmienkach strednej Európy je možné tieto systémy veľmi úspešne uplatňovať. Je však potrebné reagovať nielen na klimatické podmienky danej oblasti, ale i na mikroklímu vo výsadbe so systémom ochranného zakrytia a nevyhnutné je použitie závlahy.
V niektorých oblastiach, kde nehrozí zničenie týchto plachiet a konštrukcie vplyvom snehu (napr. Holandsko) je možné zakrytie výsadby ponechať celý rok, teda aj mimo vegetačného obdobia. V podmienkach strednej Európy je nutné plachty po zbere zazimovať. Obvykle sa krycie plachty rozťahujú pred dozrievaním plodov a ihneď po zbere sa z výsadby odstraňujú.
V prípade predpovede jarných mrazov v dobe kvitnutia stromov je možnosť plachty rozvinúť. Týmto opatrením je možné reálne zvýšiť teplotu vo vnútri výsadby o 1 až 2 °C v závislosti od typu mrazu, čo v mnohých prípadoch postačuje na zníženie strát. Po mrazivom období sa obvykle plachty opäť zrolujú a rozvinú sa až pred dozrievaním plodov. Systémy zakrytia umožňujú zvýšiť celkové úrody a kvalitu produkcie ovocia, a tým aj zvýšiť realizačnú cenu produkcie.
