Práce vo vinohrade – obdobie vegetačného kľudu

Obdobie vegetačného kľudu je pre vinohradníkov dôležité, keďže už v tom čase sú položené základy tohtoročnej úrody. Každý zlý a chybný krok sa vinohradníkovi niekoľkonásobne vráti počas vegetácie.

Zimné mesiace sú v našich vinohradoch spojené s vykonávaním rezu. Cieľom rezu je nájsť rovnováhu medzi vegetatívnou a generatívnou fázou. Zjednodušene je možné povedať, že je potrebné nájsť súlad medzi silou rastu a množstvom úrody.

Toto je základný predpoklad na dosiahnutie ideálnych parametrov zberaného hrozna. V prípade veľmi krátkeho rezu by mohol nastať silný rast letorastov a následne extrémne zahustenie listovej steny. Naopak pri extrémne vysokom zaťažení (nad 20t/ha) dochádza k oslabeniu rastu.

Takáto rastlina je v strese a ťažko odoláva negatívnemu pôsobeniu hubových ochorení a výkyvom počasia. Kvalita a množstvo úrody sa nereguluje len počas vegetácie, ale prvé základné predpoklady sú zadefinované už pri samotnom reze.

Jeho zanedbanie môže vinohrad negatívne ovplyvniť nielen počas vegetácie, ale aj v nasledujúcom vinohradníckom ročníku. Rezom vykonávame výrazné agrotechnické zásahy do integrity rastliny. Zimný rez je náročný na odbornosť a čas, je potrebné pri ňom poznať biologické vlastnosti viniča.

Realizácia rezu vo vinohrade je možná už bezprostredne po opadnutí listov, čo je v našich podmienkach v mesiaci november a je možné ho vykonávať až do obdobia pučania. V prípade mladých výsadieb je rez možný aj v neskoršom období.

Veľmi skorý rez už začiatkom novembra sa realizuje predovšetkým vo veľkých podnikoch. U menších vinohradníkov je vhodné rez realizovať vo februári, poprípade v marci, v závislosti od rozlohy vinohradu.

V prípade pôsobenia silných zimných mrazov môže nastať poškodenie ponechaných zimných púčikov, práve preto sa veľmi skorá realizácia rezu neodporúča. Taktiež sa veľmi skorý rez neodporúča ani z dôvodu, že v tomto období ešte prebieha ukladanie zásobných látok do starého dreva a koreňov.

Naopak, neskorší rez môže spôsobiť oneskorenie vegetačnej fázy pučania, čo v niektorých lokalitách môže vinič ochrániť od negatívneho pôsobenia jarných mrazov, ktoré sa v posledných rokoch stali bežnou súčasťou vinohradníckeho roka.

Pri realizácii a technike rezu je potrebné zohľadniť spon, vek výsadby, vedenie, odrodu, zdravotný stav a predpokladané zaťaženie. Rezať začíname vždy odrody a parcely, ktoré sú voči negatívnemu pôsobeniu zimných mrazov najodolnejšie.

Mladé výsadby režeme v čo najneskoršom termíne. Dôležité je vyhnúť sa veľkým rezným ranám, ktoré sú vstupnou bránou pre drevokazné huby. Rezné rany na jedno a dvojročnom dreve majú oproti rezu na starom dreve lepšiu schopnosť sa zaceliť.

Pri realizácii rezu je dôležité, aby boli rezné rany hladké s čo najmenším priemerom. Rez je potrebné vykonať kolmo na prírastok alebo kmienik. Po ukončení rezu na konci každého dňa je potrebné nožnice očistiť a vydezinfikovať. Týmto spôsobom môžeme čiastočne obmedziť šírenie ochorení, napríklad predčasného odumierania a chradnutia kmienikov (ESCA).

Silný zimný mráz môže na rastline spôsobiť nekrotické poškodenie púčikov a kambiálneho pletiva. V extrémnych prípadoch môže dokonca nastať až poškodenie celej nadzemnej časti viniča. Presne zadefinovať teploty, ktoré rastlinu poškodzujú, nie je možné.

Mrazové poškodenie viniča je ovplyvnené viacerými faktormi, ako sú odroda, podpník, kondičný stav, (ne)harmonická výživa, vek, poloha, zaťaženie, priebeh samotného počasia a jeho excesy. Abiotické faktory, medzi ktoré patrí aj pôsobenie nízkych teplôt vinohradník ovplyvniť nedokáže, ale môže viac či menej eliminovať ich dopad agrotechnickými zásahmi už počas samotnej vegetácie.

Základom pre zdravé prezimovanie viniča je harmonická výživa. Z pohľadu vyzrievania dreva a dobrého prezimovania je v správnej koncentrácii veľmi dôležitý draslík. Listy viniča dokážu draslík veľmi rýchlo prijať a zabudovať ho do svojho metabolizmu.

Odporúča sa aplikovať draslík na list (foliárne) 1-2x pred zberom hrozna. Okrem harmonickej výživy je dôležité zabezpečiť aj dobrý zdravotný stav viniča počas vegetácie, najmä ochranu voči hubovým chorobám. Pri mladých výsadbách je potreba racionálne nastaviť zaťaženie a zbytočne mladé rastliny nestresovať vysokou úrodou.

Pôsobenie zimných mrazov môže mať v mnohých prípadoch aj pozitívny efekt na výskyt chorôb a škodcov. Opakovaný pokles teplôt pod teplotu -15°C poškodzuje prezimujúce mycélium múčnatky viniča (Erysiphe necator) a tým sa jej primárny zdroj v jarnom období obmedzí.

Kontrolou priamo vo vinohrade a narezaním púčikov zistíme zdravotný stav a prezimovanie rastliny. Takýmto spôsobom je možné stanoviť stav poškodenia iba v prípade, ak teplota okolitého prostredia neklesla pod teplotu 0°C.

Ak by sme kontrolu vykonali ešte počas mínusových teplôt, všetky púčiky by vplyvom mrazu a jeho konzervačnej schopnosti pôsobili zdravo. Zdravé púčiky majú sviežu zelenú farbu, na rozdiel od púčikov poškodených mrazom, ktorých farba je hnedá.

Tento spôsob sa z pohľadu jednoduchosti vo vinohradníckych podnikoch využíva veľmi často.

Zaťaženie

Pred samotným rezom je potrebné si zvoliť vhodné zaťaženie pre danú odrodu. Pre optimálne zaťaženie musíme poznať stav prezimovania a diferenciáciu kvetných základov v púčikoch. Pod pojmom zaťaženie sa rozumie počet ponechaných zdravých púčikov na jednej rastline po vykonaní zimného rezu.

Z praktického hľadiska sa zaťaženie neudáva počtom púčikov na rastlinu, ale počtom púčikov na m2.

Spracovanie orezanej hmoty

Po ukončení rezu viniča hroznorodého je potrebné drevnú hmotu z vinohradu odstrániť, alebo ju spracovať priamo vo vinohrade. Rozdrvením drevnej hmoty môžeme určitú časť živín vrátiť do pôdy a následne aj do rastlín.

Orezaná hmota, v závislosti od odrody, sponu, výživy a veku vinohradu obsahuje niekoľko desiatok kilogramov čistých živín na hektár.

Súčasná doba ponúka možnosti energetického využitia drevnej hmoty. V prípade vinohradov, kde boli pozorované prejavy vírusových ochorení alebo fytoplazmóz, je vhodné takúto drevnú hmotu neponechať vo vinohrade, ale ju z vinohradu odstrániť a aj takýmto spôsobom čiastočne obmedziť šírenie týchto ochorení.

Predovšetkým ide o bakteriálnu nádorovitosť alebo o komplexné ochorenie, ktoré je zoskupením viac patogénov zapríčiňujúcich postupné chradnutie viniča (ESCA). Predjarné obdobie je vhodné aj na aplikáciu priemyselných hnojív, predovšetkým dusíka (N), ktorý patrí medzi najpohyblivejšie prvky a jeho aplikácia v jesennom období by bola úplne zbytočná. V predjarnom obrobí je vhodné aplikovať 20 kg N na ha v podobe čistých živín.

V prípade rýnsko-hessenského vedenia je potrebné po ukončení rezu pristúpiť k vyväzovaniu budúcich ťažňov k vodiacemu drôtu. Na vyväzovanie ťažňov sa používa biologicky rozložiteľný drôt bez povrchovej úpravy, poprípade obalený papierom.

V niektorých vinohradníckych podnikoch, a predovšetkým u malopestovateľov sa využíva aj bužírka. Cieľom je, aby boli ťažne dostatočne upevnené a zafixované o vodiaci drôt, aby sme sa v priebehu roka vyhli ich poškodeniu. Vyväzovanie je potrebné v prípade pôsobenia mrazových teplôt prerušiť z dôvodu možného nalomenia, poprípade úplného odlomenia budúceho ťažňa.

Ak by došlo k nalomeniu, prípadne zlomeniu celého ťažňa, mohlo by to negatívne ovplyvniť celú rastlinu.

Po období vegetačného pokoja (dormancie) nasleduje prvá vegetačná fenologická fáza – slzenie. Fenofáza slzenia je výrazne ovplyvnená teplotou okolitého prostredia a teplotou pôdy. Presný dátum nástupu nie je možné dopredu stanoviť a striktne zadefinovať.

Okrem pôsobenia teplôt je výrazný vplyv aj odrody, podpníka, a predovšetkým lokality. Lokality s ľahšími piesočnatými pôdami sa rýchlejšie prehrievajú a fenologická fáza slzenia je na takýchto lokalitách pozorovaná o niekoľko dní skôr ako vo vinohradoch pestovaných na ťažších ílovitých pôdach.

Na rezných ranách je možné pozorovať tekutinu, ktorá je tvorená predovšetkým vodou, malým množstvom minerálnych látok a cukrov. Ide o autentický prejav prvej vegetačnej fázy. Tekutina vytekajúca z rezných rán sa nazýva miazga.

Ochrana

Múčnatka viniča (Erysiphe necator) patrí medzi najnebezpečnejšie hubové ochorenia viniča, a preto je dôležité nezanedbať ochranné zásahy už v skorom predjarnom období. Prvým a veľmi dôležitých zásahom je realizácia postreku na začiatku pučania viniča hroznorodého.

V tomto prípade je postačujúce použiť prípravky na báze síry v dávke 20kg/ha. Do tohto postreku je vhodné pridať aj akaricídny prípravok, ktorý pôsobí proti roztočom a roztočcom.

V prípade vinohradov ide o hálkovca viničového (Calepitrimerus vitis), ktorý zapríčiňuje kučeravosť „akarinózu“ viniča a vlnovníka viničového (Calepitrimerus vitis), ktorý zapríčiňuje plstnatosť „erinózu“ viniča.