Predčasný úhyn marhúľ

Jedným z faktorov, ktoré v súčasnej dobe limitujú pestovanie a zakladanie marhuľových výsadieb, je predčasný úhyn stromov marhúľ, spojený s celkovým odumieraním alebo chradnutím, ktorý je vyvolaný komplexom príčin biotického aj abiotického pôvodu. Otázka predčasného úhynu marhúľ nie je síce novým problémom, ale so zmenou klímy, zavádzaním nových, menej adaptovaných odrôd a podpníkov, ako aj poklesom úrovne agrotechniky sa výskyt tohto smutného fenoménu zvýšil.

Tento jav nie je obmedzený len na naše krajiny. V cudzom jazyku sa označuje ako apoplexy, decline, dieback, u nás je to apoplexia, predčasný úhyn, atď. Napriek tomu, že je vo svete publikovaných mnoho materiálov, doposiaľ nebol problém s apoplexiou vyriešený a, bohužiaľ, pestovatelia stále bojujú so stratami stromov najmä v období prvých rokov plnej plodnosti.

V našich podmienkach bude vždy určité percento predčasného úhynu marhúľ spôsobovať nerovnovážny vzťah medzi priebehom počasia a rytmom malého životného cyklu stromov. Morvan (1995) poznamenal, že príčinou tejto skutočnosti je celý rad patogénov, hubových, bakteriálnych, fytoplazmatických a vírusových parazitov.

Jedným z činiteľov predčasného úhynu je aj európska žltačka kôstkovín (European stone fruit yellows phytoplasma – ESFY), označovaná ako Candidatus Phytoplasma prunorum, ktorá napáda hlavne marhule, japonské slivy a aj ďalšie druhy rodu Prunus (Yvon et al., 2004). Vektorom tejto choroby bola popísaná Cacopsylla pruni, Carraro, 2011.

Príčiny predčasného úhynu stromov boli už v tomto časopise publikované, ale opakovanie je matka múdrosti, preto si jednotlivé faktory pripomenieme:

• ekologické činitele – kritické teploty, striedanie teplôt v predjarí, najmä výskyt neskorých mrazov, premokrenie – asfyxia, suché obdobie, najmä v období plnej plodnosti.
• skupina biologických neparazitických príčin – anatomicko-fyziologická disafinita, zlá voľba podpníka, citlivosť odrôd, vplyv výšky štepenia, vplyv hustoty výsadieb, vplyv nepravidelného a nevhodného rezu, pestovanie medziplodín, nedostatočná výživa, preplodenie, a pod.
• skupina biologických parazitických činiteľov – patogénne baktérie, huby, fytoplazmy, vírusy, ktoré jednotlivo alebo vzájomne, či v komplexe s ďalšími vplyvmi spôsobujú úhyn stromov.

Medzi hlavné patogény patria:
– Pseudomonas syringae
– Monilinia laxa
– Cytospora cincta – Valsa
– Verticillium dahliae
– Eutypa lata
– Armiliaria mellea
– ESFY=Európska žltačka kôstkovín

Profesor Paunovič (1968), šľachtiteľ sliviek z výskumného ústavu Čačak v Srbsku so svojimi kolegami vypozorovali, že symptómy predčasného úhynu marhúľ môžu byť fyziologického aj parazitického pôvodu. Z hodnotených 6 200 stromov bolo poškodených 1 623 stromov, čo je 26%.

Najčastejšími príčinami úhynu boli baktérie Pseudomonas syringae (v 35% prípadoch), nasledovala nedostatočná a časovo nevhodne vykonaná agrotechnika, najmä nedostatok vody (26%), inkompatibilita podpníka a odrody (15,6%), mráz (11,7%), hubové ochorenie Monilinia laxa (7,5%) a virózy (2,9%). Odumieranie stromov najskôr vzniká vplyvom mrazov a sucha (1-2 roky), viróz (do dvoch rokov), baktérie Pseudomonas syringae (do troch rokov), huby Monilinia laxa (do štyroch rokov). Najneskôr vzniká vplyvom zlej afinity medzi podpníkom a štepmi (päť a viac rokov).

Zhodnotenie jednotlivých faktorov predčasného úhynu marhúľ

Vplyv nízkych teplôt

Marhule sú v dobe hlbokého kľudu, ktorý však trvá okolo 35 dní, pomerne mrazuodolné a vydržia aj teploty -25 až -30°C. Vstupom marhúľ do tzv. vynúteného kľudu, ktorý závisí od priebehu teplôt, sa značne zvyšuje ich citlivosť na mráz a poškodenie môže nastať už pri slabých mrazoch (-10 do -15°C). Najnebezpečnejšie je kolísanie teplôt, provokatívne oteplenie v období od konca januára do marca.

V týchto podmienkach môže dôjsť k namrznutiu pletív kmeňa a základných konárov. K poškodeniu pletív môže dôjsť aj na jeseň po prudkom ochladení bez aklimatizačných teplôt. Tieto poškodenia sme zaznamenali v lokalite Kobylí pred asi 10 rokmi, keď došlo k pučaniu zo spiacich púčikov starších konárov. V našich podmienkach je mráz zriedkavo primárny činiteľ úhynu, častejšie je sekundárny faktor, keď do poškodených pletív vnikajú ďalšie patogénne organizmy.

Vplyv sucha

U nás prevláda názor, že marhule sú dostatočne suchovzdorné a nie je ich potrebné zavlažovať. Marhule sa vyznačujú vysokou intenzitou transpirácie. V suchom období dochádza k vyššiemu výparu než je príjem vody, naruší sa vodná bilancia v pletivách, najmä pri vysokej násade plodov. Dochádza k nižšej akumulácii zásobných látok v kmeňoch a konároch, čo znižuje odolnosť k mrazom a zvyšuje riziko úhynu stromov.

Vplyv premokrenia

Premokrenie pôdy vďaka vysokej hladine spodnej vody a tiež nevsakujúcej vode ako dôsledok prívalových dažďov môže najmä na marhuľovom semenáči spôsobiť tzv. asfyxiu, zadusenie koreňov, následkom čoho stromy zasychajú. Táto situácia môže tiež spôsobiť vývoj parazitických húb (Phytophthora a Armillaria mellea).

Vplyv podpníka

Na základe mnohých pozorovaní u nás aj vo svete bol zistený veľký vplyv podpníka na odumieranie marhúľ. V niektorých krajinách na Balkáne majú najhoršie skúsenosti so semenáčmi marhúľ a myrobalánom. V podmienkach výsadieb na juhu Moravy bol najcitlivejší podpník na predčasný úhyn, aj na ochorenie ESFY broskyňový semenáč Montclar, ktorý sa v podmienkach juhu Európy využíva na ľahších pôdach s dobrými výsledkami.

Vplyv výšky štepenia

Nízko očkované marhule bývajú citlivejšie na jarné mrazy, najmä pri prudkom striedaní denných a nočných teplôt, keď dochádza k praskaniu kôry kmeňa. Tak vznikajú „vstupné brány“ pre patogénne organizmy, ktoré vyvolávajú predčasný úhyn. Bolo potvrdené mnohými skúsenosťami, že apoplexia sa menej objavuje v prípade stromov štepených vo výške (80-120 cm), najmä ak bola využitá kmeňotvorná odroda, ktorú kedysi v našich podmienkach používal pán Švec v škôlkach v Kyjove (Lovaňská a Bryská).

Tento spôsob prípravy výsadbového materiálu stále používajú v južnom Maďarsku a severnom Srbsku, s použitím kmeňotvornej odrody Stanley, niektorých „čačaniek“, ale aj Domácej slivky, dokonca vybraných typov trnky obyčajnej. Je zaujímavé, že aj škôlky vo Francúzsku, ktoré množia stromčeky marhúľ pre severné oblasti pestovania, očkujú odrody na slivkové podpníky vo výške 60 cm (a viac) z dôvodu prevencie proti bakteriózam.

Vplyv hustej výsadby

Je potvrdené, že husté výsadby vykazujú väčšiu odolnosť voči predčasnému úhynu. Táto skúsenosť bola zistená aj vo vrúbľovaných matečniciach, v hustých výsadbách hybridov, hniezdovitých výsadbách, či dokonca aj vo výsadbách ovocných stien. Možno to vysvetliť pravidelným rezom, aj nižším kolísaním teplôt medzi dňom a nocou.

Vplyv doby rezu

Pri marhuliach sa neodporúča rez v zimnom období. Rezné plochy predstavujú miesta, cez ktoré sa môže ľahko dostať infekcia patogénnych mikroorganizmov Pseudomonas syringae a Leucostoma cincta. Rez je najlepšie uskutočniť od začiatku vegetácie, teda od marca až apríla do augusta, keď rany najrýchlejšie zarastajú a nedochádza k infekciám. K porušeniu tejto zásady často dochádza, a napriek tomu nevznikajú nové infekcie, pokiaľ sú rany zatreté a stromy sú v dobrej kondícii.

Vplyv prebierky plodov

Preplodenie zaťažuje stromy marhúľ a zvyšuje ich citlivosť na sucho aj mráz. Takto stresované stromy sú potom aj citlivejšie na úhyn. Tento veľmi dôležitý agrotechnický zásah by sa mal realizovať čo najskôr. Je dobre, že sa v posledných rokoch ujalo ometanie kvetov v dobe tesne pred kvetom, čo spôsobuje vôbec najmenšie zaťaženie stromov a následne ručné dopreberanie nezaberie toľko času.

So svojimi bývalými kolegami na Záhradníckej fakulte v Lednici sme pred 5-7 rokmi monitorovali výskyt predčasného úhynu, teda apoplexie, príznaky európskej žltačky kôstkovín – ESFY a šarku sliviek – PPV. Pozorovania sme rozdelili na výsadby, kde sa často vyskytujú nové odrody, importy na tzv. experimentálne výsadby a potom na bežné, teda trhové výsadby.

Za sledované obdobie bolo celkovo pozorovaných v trhových výsadbách 41 902 stromov rozdielneho počtu odrôd a na rôznom počte podpníkov. V experimentálnych výsadbách ich bolo celkovo hodnotených 8 099, tiež s rozdielnym zastúpením odrôd aj podpníkov.

V experimentálnych výsadbách bolo pozorovaných 191 stromov s príznakmi ESFY (2,36% stromov), 756 stromov s príznakmi predčasného úhynu (9,33%) a 162 stromov (2.00%) s príznakmi šarky sliviek.

Z celkového počtu hodnotených stromov v trhových výsadbách malo príznaky ESFY 1 817 stromov (4.34 %), symptómy predčasného úhynu – apoplexie 4 592 stromov (10.95 %) a šarku sliviek-PPV 61 stromov (0.15%).
Predčasné odumieranie je záležitosť nielen mnohoročná, ale aj celoeurópska. V Slovinsku zisťovali v matečnicových sadoch percento infikovaných stromov fytoplazmou ESFY a došli k záveru, že na stromoch bez príznakov zistili 26% pozitívnych reakcií v testoch PCR a naopak pri vzorkách odobraných z príznakových stromov bolo „iba“ 54% pozitívnych.

Skúsenosti našej organizácie ÚKZÚZ a nimi zorganizovaného testovania v niekoľkých laboratóriách ČR boli realizované v roku 2003 z matečnicových stromov marhúľ vo Valticiach to len potvrdzujú. Vtedy sa však zbytočne likvidovali pozitívne reagujúce jedince inak bezpríznakových stromov, čo je v rozpore s opatrením Európskej fytopatologickej organizácie EPPO, kde stále platí likvidácia príznakových stromov a blízkeho okolia.

Záver

Aby sa škodlivosť zmieňovaných patogénov znížila alebo úplne odstránila, je potrebné realizovať preventívne aj kuratívne opatrenia. Medzi najdôležitejšie patria:

• produkčne pestovať marhule tam, kde sú najvhodnejšie klimatické a pôdne podmienky,
• výber overených odrôd, podpníkov a kmeňotvorných odrôd,
• likvidácia infikovaných rastlín, najmä tam, kde ESFY nie je rozšírená,
• likvidácia výmladkov podpníkov,
• prenášač méra slivková (Cacopsylla pruni) je jednou z ciest vstupu, preto je nutná ochrana pred výskytom “reemigranov“ a prvej generácie,
• výška očkovania podpníkov by mala byť 0,50-1,20 m,
• agrotechnika – realizovať starostlivú prebierku plodov, rez v dobe vegetácie, závlahu, hnojenie na zodpovedajúcej úrovni,
• použitie biologických antagonistov, ktoré na základe pokusov v Taliansku, predbežne ukazujú zlepšenie tolerancie.