Konferencia v Modre otvorila najpálčivejšie problémy vinohradníkov

Sektor čelí jednej z najväčších kríz za desaťročia

Na pôde Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej v Modre sa 11. marca 2026 uskutočnila konferencia o aktuálnych problémoch vinohradníctva a vinárstva. Dominovali jej dve témy – prehlbujúca sa kríza sektora a šírenie zlatého žltnutia viniča, ktoré dnes predstavuje jednu z najvážnejších hrozieb pre slovenské vinohrady.

Odborníci, zástupcovia štátnej správy aj vinohradníckej praxe hovorili o monitoringu, možnostiach kompenzácií, schémach pomoci aj o potrebe jasných pravidiel pre pestovateľov.

Podujatie otvoril prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Ing. Vladimír Mrva, ktorý pomenoval súčasnú situáciu bez prikrášlenia. Podľa neho sektor zažíva jednu z najhorších kríz od druhej svetovej vojny. Dôvodov je viacero – dlhodobé znižovanie spotreby vína, ekonomický tlak na pestovateľov aj rastúce ohrozenie vinohradov zlatým žltnutím viniča.

Mrva zdôraznil, že riešenie si vyžiada spoluprácu viacerých inštitúcií – miest a obcí, ÚKSÚP, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ale aj samotných vinohradníkov. Zároveň apeloval na prípravu legislatívy a schém pomoci, ktoré budú pre pestovateľov reálne použiteľné. Upozornil aj na potrebu ujasniť pravidlá a zjednodušiť administratívu, aby neodradila tých, ktorí by ešte boli ochotní do vinohradov investovať.

Monitoring ZŽV bude rozsiahlejší

O konkrétnych opatreniach v oblasti monitoringu informoval Ing. Stanislav Barok z ÚKSÚP. V sezóne bude pod jeho vedením pôsobiť 15 fytoinšpektorov, z toho dvaja so štatútom poradcov, a tiež 39 dobrovoľníkov z praxe. Tí budú priebežne podávať hlásenia, ktoré sa premietnu do signalizačných správ zverejňovaných na stránke ÚKSÚP.

Údaje by mali pochádzať približne zo 100 lokalít, čo by malo pomôcť spresniť prehľad o výskyte vektora aj samotnej choroby v jednotlivých vinohradníckych oblastiach. Zaznela aj informácia, že pestovateľ v oblasti, kde je vyhlásená karanténa, môže použiť dva postreky účinnými látkami, ktoré sú za bežných okolností v danom systéme hospodárenia obmedzené, konkrétne pyretroidy.

Eko-schémy, vyššia moc aj nová kategória plôch

Problematike priamych podpôr sa venoval Ing. Štefan Rigó zo sekcie priamych podpôr PPA. Vinohradníkom odporučil, aby o eko-schémy žiadalo čo najviac pestovateľov, pretože väčšina by podľa neho nemala mať problém splniť ich podmienky. Zároveň však upozornil, že celkový objem peňazí sa nezvyšuje, takže pri vyššom počte žiadateľov budú sumy na hektár nižšie.

Dôležitou témou bola aj vyššia moc v prípadoch, keď musí byť vinohrad zlikvidovaný v dôsledku výskytu ZŽV. Nahlásenie zlikvidovania koreňov je podľa zaznených informácií potrebné vykonať najneskôr do 15 dní po kontrole z ÚKSÚP. V evidencii plôch sa zavádza nová kategória: vinohrad so ZŽV.

Rigó pripomenul, že pri vyššej moci sa jej účinok vzťahuje iba na rok, v ktorom začala pôsobiť, no podpora z predchádzajúcich rokov by sa vracať nemala.

MPRV pripravuje schémy štátnej pomoci

O možnostiach kompenzácií informoval Ing. Martin Marko, MBA, hlavný štátny radca MPRV SR pre sektor vinohradníctva a vinárstva, spolu s Andrejom Matelom, odborníkom na legislatívu spoločnej organizácie trhu zo sekcie poľnohospodárstva MPRV. Uviedli, že pripravovaný mechanizmus štátnej pomoci na riešenie zlatého žltnutia viniča sa bude dať využiť aj pri iných aktuálnych problémoch sektora, ktoré by sa mohli v budúcnosti vyskytnúť.

Schémy štátnej pomoci budú musieť prejsť notifikáciou v Európskej komisii. Ako podklad pre ich nastavenie sa majú posudzovať oprávnené náklady, medzi ktoré by mohli patriť napríklad nákup prípravkov na ochranu rastlín, trhová hodnota vyklčovaných koreňov či náklady na likvidáciu vinohradu.

Tieto údaje majú následne slúžiť ministrovi a Ministerstvu financií SR pri rozhodovaní o konkrétnych výzvach a ich finančnom krytí.
Zaznelo aj to, že podrobnosti schém štátnej podpory budú ešte spresnené vyhláškou.

Otázniky pri reštrukturalizácii vinohradov

Veľký priestor dostali aj praktické otázky vinohradníkov. Jedna z nich sa týkala problému pestovateľov, ktorí už majú schválené projekty reštrukturalizácie vinohradov a začali ich realizovať, no medzitým sa dostali do oblastí zamorených ZŽV. Otázka smerovala k tomu, či takýto vinohradník dostane dotáciu na vyklčovanie, ak z dôvodu rizika v zamorenom území nebude vysádzať.

Z odpovedí vyplynulo, že štát nové výsadby v týchto územiach neodporúča, no priamo ich nezakazuje. Ak pestovateľ z tohto dôvodu nevysadí, mal by podať žiadosť z titulu vyššej moci a podporu by vracať nemal.
Zaznelo tiež, že tí, ktorí už majú podané projekty, môžu požiadať o zmenu a realizovať výsadbu v inej časti Slovenska.

Keďže aktuálny strategický plán sa končí na konci roka 2027, diskusia sa dotkla aj možností časového posunu realizácie. Podľa informácií z konferencie by sa termín pravdepodobne mohol posunúť o rok, zatiaľ to však ešte nie je potvrdené.

Riziko straty registrácie odrôd

Na konferencii odznelo aj varovanie, že viacerým odrodám hrozí ukončenie registrácie, pretože každá odroda musí mať svojho šľachtiteľa alebo udržiavateľa.

Už v budúcom roku bude potrebné podať žiadosti o predĺženie registrácie, prípadne zabezpečiť zápis ďalšieho udržiavateľa. Ide o tému, ktorá môže mať dlhodobejší dopad na pestovateľskú prax.

Neobrábané vinohrady sú stále slabým miestom

Silnú odozvu vyvolala aj otázka neobrábaných vinohradov, ktoré predstavujú riziko z pohľadu šírenia chorôb a škodcov. Diskutovalo sa o tom, či by sa nemali viac zapojiť mestá a obce, ktoré majú často lepšie kapacity na riešenie takýchto situácií než jednotlivé okresné úrady.

Zazneli návrhy, aby sa vlastníci motivovali k ošetrovaniu zanedbaných vinohradov napríklad preplácaním nákladov na postreky. Uvažovalo sa aj o variante, že by ochranné zásahy vykonávala tretia strana formou dotovanej služby. Vzhľadom na dostupnosť niektorých lokalít sa spomenula aj možnosť leteckej aplikácie.

Zástupcovia rezortu povedali, že sa hľadá spôsob, ako sa vysporiadať s neobrábanými vinohradmi. Zaznelo však, že aj keď sa nájde riešenie, jeho realizácia bude trvať mnoho rokov.

Pestovatelia žiadajú jasné pokyny vopred

Jedným z najpraktickejších výstupov konferencie bola požiadavka vinohradníkov, aby mali čo najskôr k dispozícii presné smernice, ako postupovať pri klčovaní vinohradov napadnutých ZŽV. Práve na to upozornil aj Vladimír Mrva.

Pestovatelia podľa neho potrebujú vedieť, aké kroky musia splniť, aby pri budúcom uplatňovaní nároku na finančnú pomoc neboli odmietnutí len pre nesplnenie formálnych podmienok alebo oneskorené nahlásenie.

V reakcii na to zaznelo, že v rozhodnutí o likvidácii vinohradu bude uvedené miesto, kde sa má zásah vykonať, a ak má pestovateľ nahlásenú vyššiu moc, PPA si z tohto rozhodnutia vie prevziať všetky potrebné údaje. Tie by sa následne mohli využiť aj pri schválených kompenzáciách.

Chýbajú peniaze aj flexibilnejšie pravidlá

Diskusia sa dotkla aj širších problémov financovania sektora. Zaznelo, že z podpory pre spracovateľov potravín vypadol pre nedostatok prostriedkov celý nápojový priemysel.

Otvorená bola aj otázka, či sa uvažuje o podpore novej výsadby vinohradov aj mimo priamej väzby na ZŽV. Odpoveď naznačila, že takáto možnosť sa pravdepodobne zvažuje, no bez konkrétneho upresnenia.

Padlo aj porovnanie s Maďarskom, kde je podľa účastníkov podpora výsadby vinohradov podstatne jednoduchšia. Pestovateľ tam výsadbu len nahlási, príslušné orgány ju zmerajú a po realizácii dostane paušálnu podporu bez potreby zdĺhavého vykazovania nákladov.

Vinohradníci zároveň vyzvali na skoršie zverejňovanie zoznamov prípravkov povolených v šetrnom hospodárení, aby si ich vedeli včas zabezpečiť. Zaznelo aj to, že v nárazníkovej zóne sa môže začať postrekovať aj prípravkami, ktoré sú za iných okolností považované za „zakázané“, ak ide o nevyhnutné opatrenia v rámci ochrany vinohradov.

Slovensko smeruje k vyhláseniu karantény vo všetkých vinohradníckych okresoch

Na konferencii odznela aj otázka, prečo sa karanténny režim nevyhlási rovno pre celé Slovensko. Odpoveď naznačila, že cieľom je proces urýchliť a že v súčasnosti ostáva už len päť okresov, ktoré nie sú vyhlásené za karanténne, pričom sa predpokladá, že v krátkom čase budú.

Zo zdrojov EÚ na boj so ZŽV sú schválené prostriedky iba na podporu monitoringu, komunikácie, výskumu a diagnostiky. Priame financie na likvidáciu škôd alebo obnovu vinohradov z týchto zdrojov zatiaľ nie sú nastavené v rozsahu, ktorý by pestovatelia očakávali.

Konferencia ukázala odhodlanie, ale aj naliehavosť situácie

Modranská konferencia ukázala, že slovenské vinohradníctvo stojí na križovatke. Na jednej strane je tu ochota inštitúcií, odborníkov aj pestovateľov spolupracovať, na druhej strane rastie tlak času.

Zlaté žltnutie viniča, neobrábané vinohrady, neistota okolo kompenzácií, slabá ekonomika sektora aj zložitá administratíva vytvárajú situáciu, ktorú už nemožno riešiť čiastkovými krokmi.

Ak má mať slovenské vinohradníctvo perspektívu, bude potrebovať nielen monitoring a represívne opatrenia, ale aj funkčné schémy pomoci, jasné pravidlá, rýchlejšie rozhodovanie a väčšiu podporu pestovateľov, ktorí to ešte nevzdali.