Ako sa zbavím machu na slivkách a jabloniach?
Machom sa darí na vlhkých, zatienených miestach. Určité druhy rastú iba na kyslej pôde, iné na pôde zásaditej. Záhradkári majú problém hlavne s machom v trávniku a lišajníkom na ovocných stromoch.
Ekologické „bezchemické“ riešenie proti machu je vertikutácia. Používame k tomu vertikutátor, rôzne dierkovače a môžeme použiť aj vidly. Znížime tým zhutnenie vegetačnej vrstvy a zvýšime prístup vzduchu ku koreňom. Dôležité je starať sa dobre o trávnik, to znamená pravidelne doplňovať živiny, optimalizácia závlahy, vytvorenie drenážnej vrstvy (vertikutácia a aerifikácia), správne nastavenie výšky kosenia, vápnenie.
Chemická ochrana spočíva v používaní prípravkov, ako napríklad sú: AGRO- MACH – stop je organicko – minerálny prostriedok na ničenie machu skoro na jar, s obsahom dusíka a železa. EXPERT KRYŠTALICKÉ – hnojivo, ktorým zároveň ničíme aj mach. Na podobných bázach sú aj EXPERT proti machu, FLORASIN stop mach Fe, Forestína proti machu, machožrút a iné.
Na stromoch sa vyskytujú aj lišajníky. Sú to dvojtvárne organizmy čo znamená, že huba a riasa prípadne, sinica rastú v symbióze. Lišajníky majú rôzne formy. Kôrovitá forma sa nedá oddeliť od podkladu bez poškodenia, lupeňovitá sa o podklad prichytáva na viacerých miestach, kríčkovitá je k podkladu prichytená na jednom mieste, slzovitá – má rôsolovitú konzistenciu a neurčitý tvar. Majú rôzne zafarbenie, napr. pľuzgierka islandská je hnedá až olivovozelená, diskovník múrový je žltý až oranžový, zemepisník mapovitý je žlto-zelený.
Názory na škodlivosť lišajníkov na ovocných stromoch sú rôzne. V prírode zohrávajú dôležitú úlohu v prirodzených ekosystémoch, lebo tvorbou rôznych organických kyselín narúšajú skalný podklad a začínajú proces tvorby pôdy. Majú fungicídne (ich výlučky zabíjajú škodlivé huby) a cytostatické účinky (zabraňujú rastu nádorových buniek).
V ovocinárstve na stromoch, samozrejme, skôr škodia, nakoľko huba prerastá do časti pod kôrou, a tým stromy uschýnajú. V ostatných rokoch sa veľmi rozšírili, lebo sme zabudli ošetrovať aj kôru stromov. Tieto lišajníky odstraňujeme hlavne na jeseň (s plachtou pod stromom) hrubou kefou (škrabkou) mechanicky narušíme ich povrch a zoškriabeme ich. Zoškrabané lišajníky spálime.
Následne odporúčam vápenný postrek (náter) na povrch kmeňa a konárov. Vápenné mlieko si pripravíme z páleného vápna (na 1kg 10 l vody), môžeme pridať aj meďnatý prípravok proti hubám. Náter ničí lišajníky, chráni strom aj proti prezimujúcim škodcom a slúži aj ako tepelná ochrana pred prehriatim. Náterom aj oddialime nastupujúce jarné pučanie broskýň, marhúľ, čo sa prejaví ako ochrana proti poškodeniu jarnými mrazíkmi.