Pestovanie mišpule nemeckej, japonskej a podobných ovocných druhov

Mišpuľa obyčajná (Crataegus germanica, Mespilus germanica) je na Slovensku pestovaná ako okrajový ovocný druh, ktorý by si zaslúžil väčšiu pozornosť pestovateľov.

U nás sa množí odroda Holandská, naštepená na dulovom podpníku. Môžete sa stretnúť aj s odrodami Veľkoplodá, Bezjaderná a Nottinnghamská. Záhradkárov odrádza ich pestovanie hlavne z dôvodu trpkých plodov.

Aby boli plody chutné a mali sladkú dužinu, treba ich na strome nechať prejsť mrazom a potom konzumovať alebo spracovať na sirup, sušiť a pri väčšom množstve sú vhodné aj na výrobu pálenky.

V obchodných centrách sa objavili pod názvom mišpule aj žlté plody, ktoré sú chutné. Ide o Mišpuľovník japonský (Lokvát japonský – český, Mišpulník japonský, mišpuľa japonská, Eriobotrya japonica – lat. ). Je to vždyzelený strom, prípadne ker. Listy má podobné ako mišpuľa obyčajná.

Veľký rozdiel je v plodoch, ktoré sú guľovito až vajcovito oranžovej až žltej farby a majú hladkú šupku podobnú niektorým odrodám jabĺk. Šupka sa ľahko šúpe, má šťavnatú, aromatickú a sladkokyslastú dužinu, v ktorej sú vo vnútri komôr tvrdé, až dvojcentimetrové semená.

Semená obsahujú amygdalín a majú mandľovú chuť (pozor nekonzumovať). Šupka plodov je citlivá na otláčanie. Špecialitou tejto rastliny je, že kvitnúť začína v našich podmienkach na jeseň a plody dozrievajú na jar.

Odporúčam tento ovocný druh pestovať ako prenosnú rastlinu a nechať prezimovať v chladnejšej miestnosti (v južných oblastiach Slovenska prezimuje aj vonku). Od marca do októbra až novembra možno mať rastlinu vonku na slnečnom teplom mieste.

Môžeme sa ešte stretnúť aj s názvami hlohomišpuľa, mišpuľovník – označujú sa tak aj hybridy – medzidruhové krížence a chiméry (hloh x mišpuľa). Často sa zamieňajú aj latinské pomenovania, nakoľko nie je ešte vypracované správne názvoslovie pre tieto ovocné druhy.