Staronový fenomén v našich marhuľových sadoch – apoplexia
redakcia
Ovocná drevina marhuľa sa z rodnej Číny dostala na naše územie asi okolo roku 800. O jej neskoršie rozšírenie sa postarala šľachta a kláštory. Prostredníctvom záhradníkov na panstvách sa marhuľa dostala medzi pospolitý ľud a dodnes zaujíma v našich sadoch nezastupiteľné miesto.
Najväčší rozmach zažila ešte za ČSR. V roku 1920 bolo podľa prvého úradného sčítania na území SR 72 537 marhuľových stromov a v roku 1935 ich bolo vysadených už takmer 488 tisíc. Vysádzalo sa všade – aj v nevhodných suchých oblastiach, a často nebola dodržiavaná správna agrotechnika. Mohutná, nekontrolovaná výsadba so sebou začala prinášať aj prvé príznaky chorôb.
V roku 1931 ovocinári spozorovali poškodenie a hynutie marhúľ vo väčšom rozmere, ale pripisovali to mrazom. Kritická situácia nastala aj o 5 rokov neskôr a vtedy sa už začalo uvažovať o apoplexii marhúľ. Jej výskyt sa sporadicky prejavoval každým rokom, ale výsadby výrazne apoplexia nelikvidovala.
Problematike tejto choroby sa začali naši poprední odborníci systematickejšie venovať v 60-tych rokoch, ale ani im sa nepodarilo nájsť odpoveď na otázku, prečo a z čoho apoplexia vzniká. Zhodli sa však na tom, že apoplexia je vlastne komplexom chorôb a ak sa chceme dopátrať k príčine jej vzniku a nájsť spôsob, ako ju eliminovať, musíme nájsť všetky súčasti, ktoré tento komplex tvoria.
